Chcem sa dať celá. Z lásky. Aj z priateľstva. Možno z úcty. Možno z pobláznenia. Chcem byť tou priateľkou. Miesto toho... niečo iné. Z dlhej chvíle. Stále sólo. Shakespeare by to povedal nadnesene. Že, v každom smere, som sa zrejme unáhlila. Asi áno... To je sila!!! Nechcela som klesať. Už nie. Ani na duchu. Ani inakšie. Som ako púšť. Vyprahnutá a stále sama. Premenlivá a stále tá istá. Ale zmeniť sa nedokážem. A ponaučiť tiež nie. Pozdravujem všetkých pri vianočnom punči... Blog 22 0 0 0 0 Komentuj