Asi sa pýtate: "No a čo? ", alebo sa smejete, že zadaná, skoro dvadsaťročná kočena z dediny nevie narábať so sporákom. No neviem. Zabijem sa za to?
Fakt je to hanba, hlavne pred budúcimi svokrovcami či švagrovcami. To je len samé: "Ja som dnes navarila to.." alebo "Nechceš recept na ten koláč? " NIE, NECHCEM! Po prvé, neviem uvariť ani len vajíčka natvrdo a po druhé, raz mi prihorel aj čaj.
Moja babka sa tomu len smeje a hovorí, že kým sa nevydala ani ona nevedela variť. Mama sa nesmeje, ale do ničoho ma nenúti. A môj Mirko po nociach plače od hladu do vankúša. Párkrát sa už vyhrážal, že ma kvôli tomu nechá. Tak som za svoje posledné peniaze objednala pizzu, krabicu z donáškovej služby vyhodila a predstierala, že som ju pripravila ja.
No minule sme mali výročie a ja som sa rozhodla, že teda niečo navarím. Alebo upečiem. Nebolo mi ale všetko jedno a asi týždeň som lúskala na internete všetky odkazy, ktoré nejako súviseli s rezňami, paradajkovou polievkou a kysnutými koláčmi. Kúpila som si aj kuchársku knihu. Požičala od mamy varechu a od babky strúhanku. A pustila som sa do toho.
Bolo to strašné. Ako v horore. Nevedela som čo robiť, najrpv som čítala tú debilnú knihu, potom so slzami na krajíčku zapala notebook a nakoniec už hlasne vzlykajúc volala mame. Že sa tá polievka lepí na dno a nie je ani veľmi červená, že rezne divne škvrčia a prskajú a trúba mi vôbec nehreje.
Mama sa nakoniec zachovala ako mama a poradila mi. O päť minút som ale bola zasa v koncoch.
- Mami, tá polieva je hustá ako puding, normálne mi v nej stojí tvoja varecha. A rezne sú také gumové, to mu nebude chutiť. A do cesta na koláče som asi nepridala kvasnice...
Mama ma povzbudila, poradila ale bolo to márne. Mne už bolo jasné, že obed nedochystám. A tak som všetko upratala, rezne hodila túlavému psovi, polievku schovala do najzadnejšieho kúta chladničky a trúbu s koláčmi som radšej ani neotvárala, lebo by som sa zas rozrevala. A zavolala som mame:
- Mami, čakaj nás, ideme na obed k tebe.
Mirko sa tomu potešil, moju mamu má veľmi rád a hoci to nerád priznáva, varí lepšie ako tá jeho. Cestou sme prechádzali okolo mojich vyhodených rezňov. Ani tomu psovi to nechutilo.
Je to možné?
15 komentov k blogu
1
tomice27
9. 4.apríla 2009 13:42
Prihorel ti čaj? Fíha... to sa dá
2
Akoby si mi z duše hovorila
Ja viem uvariť tak kávu Ale zato som skvelý krájač a natierač čiže rožky chleby a všetky ostatné krájacie záležitosti sú moja parketa
Ja viem uvariť tak kávu Ale zato som skvelý krájač a natierač čiže rožky chleby a všetky ostatné krájacie záležitosti sú moja parketa
4
aspon ze to dopadlo bez ujmi na zdravi
inak odporucam asi zacat pomaly...parky, vajcia, cestoviny, jednoduche kolace atd....vysledok sa dostavi...vlastna skusenost, len treba chciet
inak odporucam asi zacat pomaly...parky, vajcia, cestoviny, jednoduche kolace atd....vysledok sa dostavi...vlastna skusenost, len treba chciet
7
...je mi ta strasne luto...prave som sem sla napisat podobny blog,no vsimla som si ten tvoj dnes som len do vriacej vody mala hodit mrazene gulicky a cakat pat minut,ni ja osm na ne zabudla a az po hodine som si na ne spomenula -.---vysledok:dvojcentimetrova vrstva pripaleniny na spodu hrnca..ani tie gulicky neslo odlpepit,,,takze pomaly skusaj...s tym cajom tym cajom touz je silna kava..ale inac pohode...dokoncasom sa na konci aj zasmiala v tretom odstavci odspodu drzim palce
8
mile aspon ti prihorel CAJ (aj ked nechapem ako moze prihoriet caj,iba ak zovriet,myslim) ,spoluziakova sestra varila vodu v kanvici bez vody
9
moooja Kačenááá A že prečo si my dve rozumieme Ale náhodou, dnes som robila halušky a aj s mamou a babkou piekla A predvčerom som na intráku robila hemendex aj Maji a chutilo jej Lenka a Evi sa mi vysmiali
Ale neboj, raz sa my dve vzchopíme a navaríme celej fakulte
Ale neboj, raz sa my dve vzchopíme a navaríme celej fakulte
12
potesila si ma svojim blogom, vidim ze som neni jedina ktora nevie varit
,inak suhlas s @scooty , treba ist na to pomaly, aj ja som napr zacinala na caji, a pokracujem dalej, dufam ze raz uvarim aj obed ktory bude krasny jedly a nebude to krupicova kasa ( aj tu uz viem )
neboj my ,,nevaricky,, sa to raz naucime
,inak suhlas s @scooty , treba ist na to pomaly, aj ja som napr zacinala na caji, a pokracujem dalej, dufam ze raz uvarim aj obed ktory bude krasny jedly a nebude to krupicova kasa ( aj tu uz viem )
neboj my ,,nevaricky,, sa to raz naucime
13
super napisane, a vystižny nadpis inak ani ja neviem variť, hoci som mladši ročnik. no dnes som si zdvihla sebavedomie kolienkami s vajcom, i ked boli presolene...
14
genialny blog dobre som sa pobavila aj ked sa hrozím času ked sa začnem učiť variť. Kamoška sa na mne minule ujebávala že cestoviny neviem ako sa varia ale maso uprazit viem, + daky ten koláč a sáčkové polievky
15
super..., varenianeschopnosť poznám, aj pečenia...,minule som robila orechové rožky z lístkového cesta..., sestra ich nazvala "bagetky s niečím čiernym na vrchu"
Napíš svoj komentár
- 1 Hovado: Zvláštnosti slovenskej poľovačky s Maďarom
- 2 Mixelle: Milan a Zuzana alebo ako som sa stala strážcom tajomstva
- 3 Dezolat: Teal a jeho sen o písaní
- 4 Mixelle: Agáta
- 5 Tomasveres: Moje prvé ( ne ) vysnívané auto
- 6 Hovado: Spomienky
- 7 Hovado: Každé bláznovstvo, 3 dni trvá
- 8 Robinson444: Anatole France
- 9 Hovado: Psychoterapia
- 10 Derimax3: Prehovor do duše