Otvoril dvere a objal ju. Stáli nehybne v novej predsieni a vedeli, vtedy skutočne obaja vedeli, že budú šťastní. Naveky, možno, no určite najbližších desať rokov, obklopení iba láskou, ktorú k sebe cítia a nábytkom, na ktorý zatiaľ nemajú peniaze.

Otvoril dvere a usmial sa. Stála v predsieni oblečená v kostýme francúzskej upratovačky. Čierne priesvitné šatočky, biela čipkovaná zástera, pančušky s podväzkami jej spod sukne lascívne vykúkali. Na ihličkových podpätkoch, v rukavičkách a s prachovkou v ruke. Urobila mu tam orál, pred zrkadlom, ani si pri tom mejkap napoškodila. A on sa len usmieval, očarený aurou svojej krásnej otrokyne a novými parketami v celom byte. Takéto to bude už vždy.

Otvoril dvere a ona bola práve v spálni, zmáhaná horúčkami, poprikrývaná až po uši. A on jej uvaril slepačií vývar, nakŕmil ju a potom celú noc načúval, ako pravidelne dýcha. Lebo láska nie je len o dostávaní. Občas musí človek aj niečo dať.

Otvoril dvere a doliahol k nemu plač. Plakala v kuchyni, nad fľaškou červeného a on sa v tej chvíli takmer tiež rozplakal. Jeden pohľad na otvorenú krabičku tampónov mu prezradil všetko, čo potreboval vedieť. Zasa o to prišla. To už je tretíkrát. Im sa mať dieťa asi nikdy nepodarí. Musia len skúšať. Sú mladí a milujú sa predsa. Prekonajú aj túto ranu. Prekonali toho už toľko. Objal ju a tiež si nalial. Hneď od budúceho týždňa to skúsia znovu.

Otvoril dvere a nad hlavou mu preletel tanier. Kričala a jačala, a nadávala ako zmyslov zbavená. Len tesne sa uhol šalátovej mise, ktorú dostali ako svadobný dar. Roztrieštila sa na kúsky a ona si o jeden porezala palec. Prišla na to skôr, ako jej to stihol povedať. Ale ukončí to, určite to ukončí, bola to len chvíľková slabosť. Miluje predsa ju, nie tú druhú. S tou druhou to bol iba skrat.

Otvoril dvere a ona bola preč. Na chvíľu sa mu uľavilo. Keď sa ani na druhý deň nevrátila, začal sa báť. Keď mu neodpovedala na telefonáty, urazilo ho to. Keď to všetko pochopil, zmieril sa s tým.

Snažil sa otvoriť dvere, no kľúč nepasoval do zámky. Už tam nebýval...

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
mernose  6. 7. 2009 16:08
no mne by kľudne stačilo, keby som tie dvere otvoril iba prvé dva razy... možno tri ... povedzme...
 fotka
andel  6. 7. 2009 16:21
Prekrááásne...
 fotka
stmortiis  6. 7. 2009 16:27
toto sa ti vydaril
 fotka
whatsername8  6. 7. 2009 20:23
krasne a uprimne, zo srdca

nemam slov, klaniam sa
 fotka
drusilladayerova  6. 7. 2009 20:31
úžasné...
 fotka
titusik  6. 7. 2009 20:55
krááásne, Kačena, krááásne Perfektná myšlienka a úžasne to nasleduje, graduje, gratulujem
 fotka
majuri  7. 7. 2009 13:14
zimomriavky....
 fotka
tigriik89  30. 10. 2009 18:45
dobre napisane...hned na zaciatku som si myslela ze koniec bude daky takyto..xi
Napíš svoj komentár