Keď sa niečo poserie, väčšinou nechcete, aby to o vás niekto vedel. Že ste schybili. Že ste možno totálne debilní, keď ste dokázali urobiť takú neuveriteľnú sprostosť. Keď sa niečo poserie, hlavné je držať to v tajnosti.

Jasné, ale čo ak sa poserie niečo všeobecne známe??? Že pohoríte na štátniciach? Že vás vyhodia z práce? Že zaviníte dopravnú nehodu, pri ktorej niekto zomrie? Ako to chcete ututlať???

A so vzťahmi je to rovnaké. Keď máte krásny, prosperujúci, prekvitajúci a láskyplný vzťah, všetkým sa chválite. Keď ten krásny, prosperujúci, prekvitajúci a láskyplný vzťah skončí, najradšej by ste sa pod zem prepadli. Že niečo, čo ste pestovali a strážili dopadlo tak, ako dopadlo - v stroskách, ktoré ešte aj ošťal pes.

A tak sa stalo aj mne. V čase, keď som prežívala v mojom vzťahu úžasné a krásne obdobie, trochu krátkozrako som si zvolila nick mirkova, v domnienke, že ňou zostanem už navždy. Meno môjho milovaného som chcela vykričať do sveta, akoby to bolo moje meno. Bol mojou súčasťou a ja som chcela byť súčasťou jeho. Ako to už v láske býva.

Že sa niečo kazí, prísť na to mi trvalo trochu dlhšie. Nechcela som si to priznať. Že zlyhávam ja, či on, to bolo jedno. Vzťah mal defekt a do boxov to bolo ešte poriadne ďaleko.

Nebudem rozoberať všetky detaily. Nebudem menovať, vyčítať, prosiť ani plakať. Skončilo sa to. Bolí to, ale koniec je skrátka koniec. Rozchod bolí trikrát. Naozaj trikrát. Lebo najskôr si to uvedomíte. Že už ste každý niekde inde. Jeden naľavo a ten druhý napravo, ale o dva kroky pozadu. Alebo popredu. To je jedno.

Druhýkrát to bolí, keď sa teda rozídete. Samozrejme, medzi prvou a druhou bolesťou sa ešte môžete snažiť ten nepríjemný koniec odstrániť, prípadne aspoň oddialiť, ako to bolo v mojom prípade. Ale ak už naozaj nič nepomôžete, musí k tomu dôjsť tak či tak. A vyslovíte to.

Potom príde mesiac opíjania sa, plaču a romantických filmov. Samozrejme, závisí to od intenzity vzťahu, dĺžky vzťahu, od dotyčného, s ktorým ste sa rozišli. Ja som sa trápila len týždeň. To je žalostne málo. Áno, som mrcha bez srdca. Ibaže ja som už srdce nemala - vyplakala som ho mesiace predtým.

A dnes, práve dnes sa to už skončilo definitívne. Jedna etapa života je za mnou. Vrátili sme si veci. Vlastne, on mi priniesol všetky veci, ktoré nechcel. Krém na odličovanie, jedny gaťky a tričko, čo som uňho mala namiesto pyžamy. A filmy, veľa filmov, väčšinou debiliny, ktoré som ja chcela pozerať, no on tým taký nadšený nebol - tak mi ich teraz vrátil. Ja som mu chcela dať len ponožky, čo si u nás nechal, keď brutálne premokol a prsteň. Možno snubný, možno nie, ale dal mi ho na Silvestra. Ponožky si vzal, ale prsteň nie. Aj sa ma dotkol. Opatrne mi odhrnul vlasy z čela. Snežilo a my sme tam stáli ako takí pajáci. A všetko to bolo preč.

A tak teraz sedím v izbe a obzerám si ten prsteň. Je veľmi pekný. Dnes ho mám naposledy. Už viac Mirkovi nepatrím.

 Blog
Komentuj
 fotka
johnysheek  19. 12. 2009 20:59
chcelo by to mudry komentar..

chcelo by to mlcat

upratal sa sice inventar

no da sa to zmazat?



drzim palce



PS: jednu vec mi tento blog pripomenul
 fotka
adaadisallaares  19. 12. 2009 21:06
veľmi smutné.. a máš takú obrovskú pravdu, že rozchod bolí trikrát. ja som sa z môjho najdlhšieho a prvého vzťahu, ktorý skončil spamätávala asi tri mesiace....
 fotka
leiasolo  19. 12. 2009 22:17
Myslím, že vypísanie sa v blogu je správny krok ako sa vyrovnane k niečomu postaviť. Zdá sa, že zlú fázu máš za sebou. Držím palce.
 fotka
hajzelodkosti  19. 12. 2009 22:24
a co budes?
 fotka
mizuno16  19. 12. 2009 22:37
verím, že ako si povedala táto etapa života je už za tebou...

dúfam, že ťa v živote postretne už len to pravé, a žiadne trápenia...
 fotka
husky  20. 12. 2009 01:22
vies genialne opisovat v podstate bezne veci v zivote...preto som oddnes tvoj fanusik
 fotka
kat  20. 12. 2009 11:53
je to také blbé a srdcervúce si uvedomiť, že sa to už nevráti :/ všetky ti epekné chvíle, že je koniec, s tým je ťažké zmieriť sa
 fotka
depropex  20. 12. 2009 16:13
pekné, smutné na to niet slov
 fotka
natkagjk  20. 12. 2009 17:37
hm...netráp sa tým, že si sa trápila "len" týždeň...veď ako sama píšeš, trápila si sa už dlho predtým... ja som s jedným chalanom ani oficiálne nechodila, ale za ten týždeň, opakujem iba týždeň, čo som s ním chodila von, som sa na neho tak nenormálne namotala, že už je od toho pol roka, ale aj teraz, keď ho po dlhšom čase stretnem, pohne sa vo mne niečo...držím palce, viem ako to bolí, ale verím, že čas je fakt najlepší liek..teda, ja to viem

p.s.: môžem sa spýtať ako dlho ste boli spolu? keď na to neodpovieš, nevadí, je to v podstate tvoja vec, tvoje súkromie..
10 
 fotka
pedall  20. 12. 2009 20:41
nikdy som ten nick nebral takto... ale tebe to asi nepomôže, lebo vždy ti to pripomenie...
11 
 fotka
ceresienka  21. 12. 2009 00:14
Musim vyuzit, ze mi to tu funguje, tak citam a hodnotim...no co ine si zasluzi takyto blog zo zivota

...smutno-vtipne...take ma bavi.
12 
 fotka
qirqi  22. 12. 2009 13:51
úžasne napísané ale au*
13 
 fotka
wera55555  31. 12. 2009 14:54
ja momentálne prežívam tú časť medzi prvou a druhou fázou a nie a nie sa odhodlať na tú druhú fázu



inak je to úžasne napísané
14 
 fotka
drilo  7. 1. 2010 14:03
na koncoch je najhorise ze su definitivne ... ze uz nic nebude tak ako to bolo predtym ... ostavaju uz len oci pre plac a kruta realita vryta hlboko do srdca
15 
 fotka
chiqi  11. 1. 2010 21:26
dost smutne ale pekne
16 
 fotka
kaylee  13. 6. 2010 20:22
a zase revem. uz asi 25 hodin som slobodna zena. proti svojej voli. AU. kiez by tento vyjebanu skurveny pocit trval aj u mna len tyzden
Napíš svoj komentár