Môj učiteľ bol veľmi milý človek. Učieval ma od mojich jedenástich rokov svetovú literatúru. Vďaka nemu som sa naučila milovať klasikov a veľkých literátov. Niektoré diela, tragédie či básne poznal naspamäť. Ani neviem, prečo som mu odolávala tak dlho. Prečo som sa mu neoddala hneď pri prvej prednáške.
Môj učiteľ bol pre mňa bohom. A ja som bola bohyňou preňho. Miloval ma pomaly a žiadostivo, vrúcne a pritom vášnivo. Mala som pätnásť. Príliš skoro, aby som sa stala ženou.
Zákazník sa mi už neozval. Prestal chodiť do čajovne a mne zostali len oči pre plač. Neplakala som síce nejako veľa či horlivo, ale odmietnutie ma bolelo. A bolesť sa len znásobila, keď som ho náhodou zazrela v potravinách s inou. Až príliš sa to podobalo na moju minulosť.
Učiteľ mi totižto hneď na druhý deň predstavil svoju manželku. Vysokú a krásnu, nádhernú ženu s veľkými prsiami a dlhými nohami. Hneď som pochopila, že ja nemám šancu, ja, odjakživa príliš chudá a bledá a plochá pre akéhokoľvek muža. Ale aspoň som zistila, že len keď sa milujem, na druhý deň ráno nie som celá pošťaná. Trpká skúsenosť ma ale nezocelila. Ešte v ten istý večer som sa s učiteľom vyspala znovu.
So zákazníkom som už nespala. Nemala som možnosť, hoci som to tak trochu aj chcela. Bol celkom fajn, pozorný a silný. Ale mali o mňa záujem aj iný muži. Ako napríklad ten bežec z práčovne. Dnes som bola prať a stretla som sa s ním pri sušičke. Nenechal ma odísť, kým som nesľúbila, že budem používať drahšiu aviváž. Že síce stojí viac, ale výsledný efekt bude na nezaplatenie.
S učiteľom som potom spávala takmer každý deň. Preňho som bola vášnivou a živočíšnou milenkou. Pri ňom som sa neobávala o jeho zdravie, ako to bolo v prípade plukovníka. Učiteľ ma teda učil aj iné veci, veci, pri ktorých by sa matke stavali vlasy dupkom. Nikdy sa o našom romániku nedozvedela. Ťažko povedať, či tak úprimne verila mne, alebo učiteľovi.
Dnes som bola s bežcom v kine. Vôbec prvýkrát som bola v kine. Bolo to úžasné, veľmi som sa bála, lebo vybral strašidelný film. Zrejme to bol jeho zámer, pretože sa len smial, keď som sa k nemu so strachom túlila a skrývala si oči pod jeho rameno. Neskôr večer ma pobozkal a pobozkal ma tak, ako ešte žiadny iný muž. Ale nezostal na noc. Vraj to nechce uponáhľať. Brala som to ako jeho veľkodušné rytierske gesto, preto som naňho nenaliehala, hoci milovanie mi už znova začína chýbať. Ale počkám si. Idem s ním na schôdzku aj cez víkend.
POKRAČOVANIE NABUDÚCE
Napínavý príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
waiqiki
5. 8.augusta 2009 23:03
nech je pokracko uz coskoro
Napíš svoj komentár