Pochmúrne je všetko naokolo, šedivé slnko, smutné mraky a nekonečná zima. Mám chuť sa vyjadrovať v metaforách a nádej hľadať v mĺkvych strofách...
Ach, keby som sa aspoň necítila tak neskutočne ubitá. Tak veľmi strápená a boľavá. Keby som mohla zaspať a zobudiť sa až o dva - tri mesiace. Keby to len šlo...
Bolesť hlavy ma privádza do šialenstva, ale nie je to nič v porovnaní s tým, ako veľmi ma bolí všetko ostatné. Najmä moje... ja ani neviem, čo presne. Ale bolí to, bolí to tam, kde by to už bolieť nemalo, tá bolesť mi trhá vnútro a spaľuje dušu a ovláda mi myseľ a ja si pripadám ako neuveriteľná chudera, že to všetko ešte aj vypisujem sem. Ale niekedy človeku pomôže, keď sa vypíše a mne to pomáha veľmi, naozaj veľmi.
Ale priznám sa, je len veľmi ťažké vyjadriť to, čo skutočne cítim. Žiadne vulgarizmy, to nie.... len myšlienky - občas je ťažké zradiť ich pekne, od najdôležitejšej po najdôležitejšiu a nechať ich následne pekne pochodovať za mojimi očnými buľvami. Alebo pred nimi, to je vlastne jedno. Aj tak ich nedokážem ani len vyextrahovať zo svojho starnúceho mozgu!
Cítim sa strhaná. Unavená. Všetko je preč a hoci to skončilo iba včera, mám pocit, že už nikdy, nikdy a nikdy nebudem znovu taká šťastná - všetko mi príde na míle vzdialené, minulosť, tá určite, ale najmä budúcnosť, všetko, čo by sa malo stať a všetko, čo by som mala zažiť. Zrazu nevidím nič.
Iba seba, ako sa v kŕčoch zmietam v pelíšku a plačem, a plačem, a plačem...
Blog
Komentuj
14 komentov k blogu
1
hajzelodkosti
15. 3.marca 2010 19:32
ajaj...
4
to bude dobre, Kati Vieš čo ti dvihne zaručene náladu? Pozri sa do kalendára aké meno figuruje pri 17. marci Tina sa už potešila
10
Prečo sa musím cítiť navlas rovnako??? A utiecť neutečieš...hoci by to občas dobre padlo...
13
obcas musia prist aj taketo pocity aby sme si viac vazili tie pekne
Napíš svoj komentár