Toľko zmien, ktoré som urobila. Len aby bol šťastný. Všetky "prvýkrát" boli s ním. V láske, v smútku, vo všetkom. Vždy, keď bol na dlho preč, rozveseľovala som ja jeho. Aby sa v cudzine necítil sám. Po roku a pol najhorších aj najkrajších zážitkov mi odchádza pol života. Človek, ktorý ma zachránil ma bez vysvetlenia pošle kade ľahšie. Ako sa vlastne v takej situácii treba zachovať? Neviem. A nejdem sa ani hrať, že viem. Nejdem zo seba robiť silnú ženu. Taká nie som. Odtrpím si svoje. Ako každý.
... keď som do toho spadla v najhoršom období?
... keď som sa zamilovala taká naivná, plná dôvery, viery a citu? Hlúpe, hlúpe dievča!
A čo som čakala, že to bude naveky? Raz bude, času dosť. Dovtedy budem veriť knihám, milovať tanec oddávať sa jedine priateľom. Pracovať na sebe, na ničom inom.
Pre dievčatá je najlepšie, keď sa narodia ako maličkí hlupáčikovia. Vtedy si nie sú vedomé, čo všetko sa môže pokaziť.
Smutné je, že ja aj tak budem naďalej ten hlupáčik. Stále budem veriť a dúfať. Nevzdám sa Disney rozprávok, nezmením rozlietanú povahu, neprestanem fantazírovať a neodpútam sa od veľkých snov. Som stvorená pre lásku a to je moja najhoršia charakteristika.
Denník
Komentuj
3 komenty k blogu
1
kosmiklove
5. 2.febuára 2015 13:10
nic nove
3
To co si napisala je najlepsi liek venuj sa sama sebe a dokaz si, ze aj bez neho si plnohodnotny clovek treba si prejst aj tym odtrpenim, ale urcite nie poddat sa tomu. Si mladucka, este sa s tym budes musiet parkrat vyrovnat. Drzim palce
Napíš svoj komentár