..ležím pri telke, pomaly mizne obraz, teda skôr obraz stále ide, len ja zatváram oči, ťahá ma spánok... taký ten kvalitný spánok, to jemné zdriemnutie...že keď sa prebudíte, myslíte si, že spíte dve hodiny, pritom to bolo päť minút...


.. a zasa je to tu..

..zasa je tu ten tupý pocit po prebudení, zvuk je ešte trocha tlmený, dutý, ale tak isto sa cítim aj ja..tlmené pocity, dutá duša.. prečo vždy po prebudení musím mať ten blbý pocit, že by som chcela v tom momente mať niekoho pri sebe.. vždy keď sa prebudím, niekoho hľadám, niečo nie je v poriadku.. hľadám ten pocit tepla niekoho, keď sa prebudím, že ten niekto si ma pritiahne k sebe a viem, že si môžem pospať ďalších päť minút, ale teraz to bude naopak.. budem síce spať päť minút, ale budem chcieť naozaj aby to boli minimálne dve hodiny..

dve hodiny v tom bezpečí, v tom náručí..

bez toho dutého pocitu v sebe...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
antifunebracka  10. 6. 2012 16:24
presne, a najhorsie je, ked si uz nieco podobne zazila v minulosti. potom to o to viac chyba. ale vsimla si si, ze hudba, ktoru pocujes tesne po zobudeni, znie akosi... lepsie?
Napíš svoj komentár