Smutná láska

OTEC JU MLÁTÍ DENNE,CHCELA NIEKOĽKOKRÁT UMRIEŤ,ZAVRAŽDIT SA...
ALE MALA JEHO A TEN JEJ TAK POMÁHAL....ALE POTOM ICH VZŤAH UKONČIL
A VZAL SI SVOJE SRDCE S5....ONA STÁLE ČAKALA....čakala týždeň, dva, mesiac!
Bolestivo znášala tvrdé a hrubé rany jejho otca s myšlienkou na neho, že za ňou príde,
že ju stále miluje, že jej vrátí svoje srdce...! Sedela na posteli a hrdo zadržovala slzy....
vedela...že NEPRÍDE.



Pozrela sa naposledy z okna, kde nedávno pršalo a odišla... Nevedela kam,
bylo jej to jedno...k tomu aby znášala ďalej rany otca jej už nestačila len myšlienka
na neho, nemala pre čo žiť!!!Zrazu sa zastavila pred velkým stromom...stromom
ktorý sa zrazu objavil na prázdnej lúke....stromom na kterom bolo neznámé
lanko....A bola rozhodnutá! Postavila sa na kameň pod lanom a dala si slučku okolo krku.
Naposledy prosila aby prišiel za ňou...aby ju zachránil, vrátil jej jeho srdce,
dovod prečo žiť...Pozrela sa hore, na zatiahnuté nebo a uvidela JU (smrť).
Už tam na ňu čakala, čakala až ukončí svoj život! Natiahla k nej ruku...
Stačí tak málo, len kúsok k smrti! A v tom ho z diaľky uvidela.
Bol na druhom konci lúky a vydesene na ňu hľadel. Blikla v nej iskrička nádeje....
bola tak blízko k smrti.....začala JU naliehavo prosiť aby mu mohla aspoň pozrieť
do tváre! ONA na ňu len pozrela a zmizla. Stála tam ďalej a mlčky pozerala,
ako tam jej láska stojí. Prečo nejde bližšie?? pýtá sa sama seba. Natiahla k nemu ruku....
Je neskoro, moc neskoro..... Vedela, že ONA sa vráti....že pre ňu prijde!
A mala pravdu, vedľa nej ONA stála, a čakala....,,JE ČAS " povedaôa a natiahla k nej ruku.
,,Nie, ešte ne, on ma zachráni, on mi svoje srdce vráti!" prosila JU .
A naozaj, išiel pomali k nej. Bola šťastná...prišiel! ONA ale nechala ruku natiahnutú
a urobila letmý pohyb prstom k sebe...Chlapec roztiahol náruč, a ona plno rozhodnutá chcela ísť k nemu. Kameň, na kterom stála bol ešte šmykľavý od dažďa a ona...

šmykla sa jej noha, dotkla sa JEJ a........ visela. Pred očami sa jej zahmlelo, len malou
iskričkou v zahmlených očiach pozerala na svoju lásku, ktorá k nej bežala a niečo kričala.
Nič nepočula, nič necítila, všetkuu silu dávala do svojích očí, aby zostaly otvorené...
aby ho mohla vidieť!! Toho, kvoli ktorému tu je, kvoli ktorému je teraz s ŇOU...
lano ju reže do krku, vlasy jej vejú do tváre, malá iskrička kde ho vidí mizne v diaľke.
,,MILUJEM ŤA " započuje od nej tie najkrajšie slová na svete...a zrazu je ticho, hlboké ticho...
nič necíti, nič nepočuje, nič nevidí......nemá oči......nemá život....Nevie, že jej láska
stojí pri jej mrtvole a plače...plače a v rukách zviera svoje srdce ktoré jej chcel dať,
plače a prosí o odpustenie, plače a kričí....kričí svoju bolesť! Kričí, že neprišiel skor...
že ju nezachránil! Kričí, že to bez nej nezvládne, že ju miluje, že sa bál príjsť skor...
bál sa že jej zlomil srdce!!!Nevedel že to srdce sa snažila držať aj cez rany otca
pohromade....kvoli jemu!! Kričí, plače, prosí, miluje ju....Ale to už ona nevie..........
NIKDY TO UŽ NEBUDE VEDIEŤ!!

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu