A aj keď sa neviem dočkať, pocit, že budem mesiac v Londýne bez rodiny a hlavne sestry, je pre mňa ťažký
Ale nie len z toho mám stres, najväčší stres mám momentálne z balenia. Síce si môžem všetko zabudnuté kúpiť aj tam, niektoré veci tak ľahko nezoženiem
A tak od rána stresujem, balím a vybaľujem stále dookola. Vážim kufor na starej socialistickej ručičkovej váhe v kúpeľni, aby som neprekročila limit a nevysolila ďalšie zbytočné eurá za príplatok batožiny.
Už sa vidím, ako budem po byte v Anglicku pobehovať, a chytať sa za hlavu: "Čo som to pobalila? Na čo som vtedy myslela?"
Nádych, výdych, všetky šaty sú napratané v kufroch, vyžehlené (určite sa pýtate načo, keď sa v kufri všetko pokrčí), zipsy zapnuté, gombíky v dierkach.
Doklady, letenky, lieky, prachy, mobil mám pri sebe. Na všetkom visí moje meno, pre prípad núdze.
Adrenalín stúpa, tak už len kopnúť do seba štamprlík či dva a môžem ísť na to
GOODBYE!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár