Mám to stále v pamäti, akoby sa to všetko udialo včera. Ihneď, ako som zbadala, že budú mať koncert na Slovensku, oznámila som rodičom, že tam pôjdem, aj keby mi to smrteľne zakázali. Našťastie boli v tomto veľmi ústretoví, takže som sa dočkala jednoznačného súhlasu oboch. Už bolo len treba zohnať niekoho, s kým pôjdem. Vyriešilo sa to okamžite a bola som dohodnutá s dvoma kamarátkami a kamarátom, že tam IDEME!. Neviete si predstaviť, ako som sa tešila, keď som mala v ruke lístok.. môj Ticket to the HELL!! na ich koncert. Nevedela som sa dočkať toho dňa. Aj keď, v Bratislave ani nikde inde som nevidela jediný plagát, ktorý by oznamoval, že sa tu udeje taký významný koncert pre metalové ľudstvo na Slovensku.
Avšak, ten deň prišiel. Pamätám si, že som sa veľmi ponáhľala zo školy, lebo o 16:30 som odchádzala z domu ku kamarátke. Jej otec nás tam mal zaviesť. Kamarát nás už čakal, tak sme sa vybrali ku kamarátke, ktorá zabezpečovala odvoz. Prišli sme k nej celí natešení, že o pár hodín ich uvidíme. Posledné kontroly lístkov, dokladov, vecí a mohli sme vyrážať. Cestou sme sa rozprávali a niekde pri BA sme zistili, že sme zabudlii zobrať foťák, čo bola maximálna škoda. Preskúmali sme teda, či máme aspoň nabité mobily, žiaľ, všetci takmer vybité. "To je ako naschvál!", nadávali sme.
O 17:15 sme už boli v Bratislave. Asi pol hodinku nám trvalo, kým sme našli miesto, kde sa mal koncert konať. Bolo to v Kultúrnom dome v Dúbravke. Nakoniec sme ho teda našli a dohodli sme sa, že skôr ako o 01:00 h v noci pre nás kamarátkin otec nemá ísť. Vysadil nás, a šli sme si poobzerať okolie Kultúrneho domu. Čudovali sme sa, ako nás všetkých chcú napchať do tej malej haly, ale nakoniec to bolo vovnútri celkom veľké, takže sme sa nemuseli obávať. Nedočkavo som pozerala na hodinky, pretože som sa mala pred KD stretnúť s Miškom, čo bol môj (doposiaľ len internetový) kamarát. Nakoniec sa zjavil asi o pol hodinku neskôr, tak nás zaviedol do obchodu.
Do koncertu zostávala necelá hodina. Sedeli sme na lavičkách a rozprávalli sa.
"Veron, vidíš ho?", spytovala som sa kamarátky.
"Koho? Koho si zase zbadala?", spýtala sa ma späť.
"Veď toho chalana, pozri, aký je krásny. Tie vlasy, postava, oblečenie..", slintali sme pri pohľade na toľké množstvo metalistov.
Takto nejak prebiehali naše rozhovory. Okolo KD sa to priam hemžilo krásnymi osobami mužského pohlavia. Roztomilí aj drsní, pekní aj menej pekní. A takmer všetci priaznivci Cradle! No čo viac som si mohla želať?!
O 19:15h sme sa vovalili takmer všetci dnu, vyšli po schodoch a vošli sme do haly. Aj tam to bolo preplnené krásnymi mužmi. Oči som tam mohla nechať. Spomínam si na jedného týpka, čo stál pri nás. Bože, ten vám bol krásny! Takého chlapa mať.. nebolo by odveci
Onedlho začala hrať prvá kapelka Dead Shape Figure. Myslím, že to bol nejaký fínsky trash metal. Trošku neskúsení nováčikovia, nedarilo sa im veľmi udržiavať kontakt s publikom, napriek tomu uspokojivé. Po nich nasledovala kapelka určite mnohým známa - Turisas. Taktiež Fíni - folk/symphonic metal. Skvele sme sa odreagovali hlavne pri skladbách Battle Metal alebo Rasputin (môžem odporúčiť). Ale bála som sa toho týpka, čo tam hrá na gitare. Celý čas na nás vyplazoval jazyk a vyzeral dosť kruto
Po Turisase hrali portugalskí Moonspell. Tých vám asi veľmi nemusím predstavovať. Charizmatický Fernando Ribeiro a jeho neskutočne temný hlas nás skvele dostal do nálady. Okolo nás bola riadna tlačenica. Odzneli skladby ako Scorpion Flower (neskutočne geniálne naživo), Luna, Alma Mater, Opium,.. Len škoda, že nedošlo na nijaký prídavok. Atmosféru skvele dotvárala projekcia na pódiu - obrovská plachta, na ktorej premietali obrázky alebo aj videoklipy.
Po krátkej prestávke sa to v hale začalo napĺňať množstvom ľudí čakajúcih na hlavný ťahač večera - Cradle of Filth. Kulisy s kostrami, veľkou rakvou a krížom boli predzvesťou, že prichádzajú temní upíri. Za ohlušujúceho hluku a kriku "Cradle, Cradle!!" sa stlmili svetlá, všade bola tma, v pozadí na projekcií akoby viala obrovská vlajka Cradle of Filth a do toho začalo hrať intro z ich vtedajšieho najnovšieho albumu Godspeed On The Devil"s Thunder - In Grandeur And Frankincense Devilment Stirs. Postupne začali za neskutočného vreskotu a piskotu prichádzať členovia kapely. Viem, že po celom tele mi behala asi miliarda zimomriavok. Keď vtom.. zjavil sa sám pekelný, "pán temnoty", Dani Filth. To som bola už vo svojom živle a všetko okolo mňa začalo vrešťať a tlačiť sa zo zadu do predu. Stála som asi v treťom rade, síce bolo ťažké určiť, či tam boli rady alebo len obrovská tlačenica Predomnou stál gitarista Palinoo (Paul Allender) a Dave Pybus. Vedľa nich trošku v zadu bola nová klávesáčka - Ashley Ellyllon, ktorú v skladbách ani nebolo počuť. Po scéne šialene pobehoval Dani, vpravo stál bassák Charles Hedger a geniálne bubnoval Martin "Marthus" Škaroupka. Jediné, čo mi vtedy napadlo bolo vrešťať a tešiť sa z toho, že ich vidím.
Odzneli skladby Gilded Cunt, Dusk And Her Embrace, The 13th Caesar, Honey And Sulphur, Under Huntress Moon, The Death of Love, Shat Out of Hell, Cthulhu Down, Cruelty Brought Thee Orchids, a možno ešte niečo.. Samozrejme, že ako posledná odznela skladba From The Cradle To Enslave. Pri nej som si pripadala ako v kotli. Neskutočné množstvo headbangeujúcich ľudí, bláznenie, šalejúci dav, proste úžasná atmosféra. Nemohla som sa vynadívať na Daniho a ostatných členov. Viem, že tento pekelný zážitok sa raz zapíše do mojich memoárov Dani nesklamal, metloši všetkých generácií si prišli na svoje.
Aj keď zvuk bol trochu mizerný, pretože sa to konalo v uzavretej hale. Vraj preto, lebo tento koncert by mohol byť spojený s množstvom výtržností. Sakra, čo sme punkáči? Nech si to nikto nepletie! Metalisti majú svoj svet, nepotrebujú sa biť za to, kto sú. Aj napriek tomu som si tento koncert neskutočne užila. Po východe z haly boli všetci ako obliati vodou, unavení, plní skvelých pocitov, vybláznení.
(Ozaj, pamätám si, že keď pil Dani minerálku, tak ma ňou oblial.. ..)
Rozlúčili sme sa s KD v Dúbravke, nasadli sme do auta celí ohučaní. Tak strašne som tuším ešte v ušiach nemala zaľahnuté Veľmi ľutujem, že sme nepočkali pri ich tourbuse a nevypýtali sme sai aspoň podpis alebo sa s nimi neodfotili. Vedela som, že tam určite budú stepovať, keď pôjdu. Tá polhodinka čakania by mi už veľmi nevadila. Ale keďže som ledva stála na nohách a po tom, čo sme nasadli do auta si pamätám akurát tak to, že som videla malé počerné skupinky metlošov, nočnú Bratislavu, zaspávajúcu kamarátku vedľa mňa a.. potom som zaspala aj ja s úsmevom na tvári. Prebudila som sa, keď sme boli takmer doma. O pol tretej ráno som roztvorila dvere, prezliekla som sa, povedala som mame, že som doma plná zážitkov a mám plagát Brutal Assault Potom som sa zvalila do postele a okamžite som zaspala.
Keď som sa zobudila, zistila som, že som zaspala do školy, ale stále som bola z toho koncertu taká rozbitá (nie opitá, ale vyskákaná a všetko), že to nevadilo ani mame a spala som ďalej.
Teraz už len čakám, kedy vydajú Cradle nový album (vraj by mal byť v máji alebo júni).. Mohlli by dať potom zase niečo ako FILTH FEST, teda The Darkest Tour a dúfam, že navštívia opäť aj Slovensko. Jednoznačne by som tam nechýbala
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár