Ja to už fakt neviem vydržať. Valí sa na mňa zo všetkých strán. Chcem ju zastaviť, ale nedá sa. Hlúpa depresia.. Opäť ma zožiera zvnútra, bráni mi myslieť pozitívne, zaplavuje moju tvár šedými slzami (.. nemala som chuť odmaľovať sa...).

Som nečakala, že sa veci budú vyvíjať tak, ako sa vyvíjajú. Dosť ma to štve. Neviem sa ubrániť tým zmenám, ktoré všetko pohlcujú. Mám chuť sa odpratať, aby som nemusela vidieť, čo sa so všetkými deje. V jednom momente je všetko krásne, zo všetkého sa teším.. a na druhý deň sa pokazí najmenej 5 vecí. Je toto normálne?!

Konečne som spoznala niekoho, pomocou koho sa mi darí vyhnať pána Dé z hlavy. Ale nejak začína kašlať na mňa a ani si nevšímne, že som na nete. Nie je to zvláštne? Sakra práca..!!!
Prečo na mňa všetci kašlú a som pre nich akoby neviditeľná?! Pánboh zaplať za Branka, "bračeka môjho".. Bez neho by ma možno našli už niekde obesenú. Ale nie je vylúčené, že sa to možno v najbližšej dobe stane..

Zase mi zostáva len dúfať, že sa všetko bude vyvíjať v tej lepšej stránke, inak sa zo mňa stane permanentný pesimista.. haha.. akoby som ním už aj tak nebola..

Dobrú noc.

 Blog
Komentuj
 fotka
azizi  29. 3. 2010 00:17
Tak tak, život je komplikovaný a tiež mávam podobné pocity.

Nuž nemám aspoň žiadny probém s láskou, keďže žiadnu lásku nemám

Ale to s tou neviditeľnosťou, to sa stáva aj mne a je dosť nepríjemné, úplne mi to znižuje nie len že sebavedomie, ale aj sebaúctu. Akože som s istými, ľudmi, ale akoby som ani nebola, je to zvláštny pocit, ale už ma to aspoň neprekvapuje, zvykla som si
 fotka
missfilth  29. 3. 2010 20:56
Hej, to teda je. Ako, ja som si tiež zvykla.. alebo teda, pomaly si na to začínam zvykať

Veď to, potom mám pocit, akoby som bola každému dobrá len vtedy, ak niečo náhodou potrebuje a inak na mňa všetci kašlú. Štve ma, že to prišlo teraz. Ak by to bolo tak skôr, keď som bola krpec, tak by mi to bolo asi jedno.. Ale čím som staršia, tak tým viac to na mňa vždy doľahne a bum! Celé zle
Napíš svoj komentár