Áno, chýba mi to, že už nie som s nimi tak často ako predtým. Možno je to sčasti aj moja chyba, možno je príčinou to, že jedna z nich sa presťahovala do vedľajšej dediny. A možno za to môže jedna kamarátka, ktorá ma akoby nahradila. Možno v nej našli lepšiu ako som ja, lebo ona sa dá nahovoriť na pivko, vodku, hrušku, dokonca aj na "weed".. Mrzí ma aj to, že sa zmenili. Keď som s nimi chodila von, boli úplne iné, ako sú teraz. Teraz im nerobí problém dať si "weed", popiť trošku pivka. Bolí ma to.. Predtým to nikdy nerobili lebo vedeli, že mi to vadí, brali ma aspoň trošku viac do úvahy, zaujímali sa o mňa.. No teraz mám pocit, že na mňa kašlú, nezaujímam ich, som im ľahostajná. A bolí ma aj to, keď ma náhodou ponúknu. Vedia, že si nevezmem, tak nechápem, prečo vždy predomňa strčia tú fľašu s pivom so slovami, či si nedám aspoň trošku, nech som v nálade. Tak strašne nechcem, aby sa kazili.. Ale neviem tomu zabrániť. Ja nemám silu ďalej sa na to pozerať. Najradšej by som pribehla k nim, najviac ich vyobjímala, povedala im, ako veľmi mi na nich záleží a namiesto toho tu sedím a píšem to všetko sem. Nebolo by ľahšie, ak by som zašla za nimi a povedala im, čo mám na srdci? Predsa môžem, sú to moje najlepšie kamarátky. Nemali by sa na mňa za to nahnevať, nedajbože ma poslať za to do riti. Tak prečo mám taký strach???
Neskutočne sa bojím, potrebujem niekoho, kto ma uistí, že všetko bude zase tak ako predtým. Ale najhoršie je, že už strácam nádej, že to také bude. Veď.. ak by som im dnes nezavolala, určite by mi nedali vedieť, že sú vonku. Prečo mi, do pekla, nezavolajú, či nepôjdem von? Vedia, že som rada, keď sa ozvú, keď ma zavolajú. Toto všetko mi tak veľmi dokáže pokaziť náladu, že by jeden neuveril. Snažím sa zlepšiť si ju tým, že myslím na piatok, sobotu.. Prichádzajúce prázdniny a s nimi aj ďalší maličký koncert v kempe. Ale keď som počula, čo chystajú cez prázdniny, hneď ma prešiel smiech. Zostáva mi dúfať, že sa aspoň trošku uvedomia a nebudú piť, nedajú si "weed".. Síce vravia, že trochu nikdy neuškodí. No mne ide hlavne o to, aby si nepokazili zdravie, aby sa nepokazili celkovo. Tak veľmi mi na nich záleží..
No v porovnaní s týmto všetkým si pripadám tak bezmocne, neviem to zastaviť.. Ak by som nemala tých pár priateľov tu na nete, neviem, ako by som to všetko zvládala. Hrozne moc im ďakujem za to, že sú tu takmer vždy a môžem im povedať čokoľvek. Síce stále mám pocit, že ich tieto moje problémy nezaujímajú a len zbytočne zaťažujú, ale čo už.. Prepáčte mi..
Aaaaach.. Ľudia, pomóóóc.. Držte mi niekto palce, nech to dobre dopadne a nech sa všetko aspoň sčasti vráti do starých koľají, inak to nemá už ďalej zmysel..
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
ja? už od narodenia, drahá kakawko & Daninko sú moje trvalé závislosti
jasné, že pomôže.. teda dúfam ale ďakujem
jasné, že pomôže.. teda dúfam ale ďakujem
Napíš svoj komentár
A jak ti to pomôže tak ja ti palce budem držať čo by so pre teba neurobila