Táto báseň je venovaná ceste vlakom.. pozeraniu do okolia ...

Ponad okno bytia ...

Tupá bolesť v nohách.
Po tme zoraného poľa.
A strachuplná obloha,
čo by plakala...

Obrazy čo trhajú mi dušu,
pískanie bás odfukuje,
ju ako sušinu...
Spálenú dušu...

Prial by si vrátiť čas,
Byť tu zas,
roztrhať ten obraz...
čo zmietol nás...

Márne hľadám soľ,
Márne naťahujem ruku za vetrom.
Nič necítim,
len proste som..
Zahalený snehom.
Pochovaný morom...
Morom bielej dokonalosti.

Ďakujem .. že umrieť smiem...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár