Boli sme pri pohrebníctve a ona nevedela, čo robí. Odolala som. Neviem, prečo. Možno preto, lebo vnútri bol môj muž. Alebo som sa bála, že sa jej to nakoniec nebude páčiť. A čo ak jej opäť príde zle od žalúdka? Tiež bol na pár krokov od nás niekto ďalší... Mala som zviazané ústa. Mohli iba opakovať: „Dievčatko, to nie je dobrý nápad.“ Aké trápne. V duchu som videla, ako sa moje pery prilepia k nej a nebude v tom nič viac. Nechcela sa pohnúť ďalej, kým ju nepobozkám... Pokorená som ju zdvihla na ruky a odniesla dnu.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár