Nikto nikdy nedokaze pochopit ako sa teraz citim, ako mi je, kolko myslienok mi prebehne hlavou...
V poslednej dobe si uvedomujem silu priatelstva, potrebu nehy, bolest zo sklamania...vsetko toto sa zhromazdilo a udrelo vtedy ked som to necakala, ked som potrebovala niekoho kto by pri mne stal, kto by ma podrzal...a nikto taky tu nebol...
Je sice pravda, ze mam fakt mileho priatela, ale viem ze od neho nemozem cakat nieco take ako chytenie za ruku, jemne objatie, nieco povzbudzujuce pocut to by bolo privela...ale je tu...ma ma rad...aj ked to nie vzdy dava najavo...ale je tu...nechcem uz dalsi nevydareny vztah a teraz bojujem o to aby tento vztah fungoval, aby sa mi nezrutil dalsi moj maly svet...
Ale sama...
bojujem sama...tak ako vzdy...nikdy nepochopim preco som tak nenormalne naivna a verim ze sa to niekedy zmeni...preco si jednoducho nemozem dat inzerat?
"Hladam si chlapa, vo veku od 25 - 30 rokov, najlepsie zamestnany, solventny, so zmyslom pre humor, so schopnostou objat a podporit cloveka v tazkej chvili, chlapa, ktory by tu pre mna bol keby som ho potrebovala, ktory by sa nebal prejavit svoje city..." a tak dalej a tak dalej a tak dalej...
boooze to su hluposti...ja a najst niekoho takeho? ? ? nikdy...to je asi proti mojmu osudu...ale nevadi...raz sa mi to podari alebo aj nie...nevadi...zvykam si na zivot kde ma stale boli srdiecko...a hlavne z toho ze ked ma niekto rad mna a tak naozaj rad, tak u mna je v sekcii brat ...
Drahemu sa toto nikdy nepodari precitat a viem ze ani dotycnemu, ktory ma ma rad...chlapi prepacte...obaja...obom vlastne nicim zivot...jeden je vo vztahu, ktory asi ani nechce a druhy by vo vztahu rad bol, len ja som v inom vztahu....prepacte...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár