..dnes som videla film 27 šiat..ktorý bol tak trochu celý o svadbách a láske (ako každá správna romantika slight_smile:..avšak..tento film ma prinútil
premýšľať o veciach budúcich, ktoré možno prídu a možnože ani nie..chytá
ma melancholická nálada, pretože keď som videla toľko tých nádherných
šiat, na okamih som i ja zatúžila v takých kráčať po uličke starého
kostola za zvuku svadobného pochodu k vysnenému mužovi, s ktorým by som navždy spojila svoj život..
..mám ale pocit, že v dnešnej dobe sa ľudia vôbec neberú z takej pravej a ozajstnej lásky..väčšinou pretože už spolu čakajú bábätko, a aby teda vyrastalo v kompletnej rodine, tak sa rozhodnú vziať sa..ale kde je láska a presvedčenie, že ozaj je to to po čom celý život túžili??..
..dnes, keď som sa rozprávala s mojím Maťkom, tiež povedal, že v rodine budú mať svadbu, že ten chalan má len 21..na moju otázku prečo sa žení, som dostala odpoveď: lebo MUSÍ..aha..už chápem..nečakaná prekážka - dieťa..je to ozaj preto že musí?..alebo preto že to naozaj chce??..ona si
to dieťa totiž asi nespravila sama..tak potom prečo on MUSÍ??..vedz láska
moja, že keby si sa raz so mnou MUSEL oženiť z rovnakého dôvodu, nikdy by
som si ťa nevzala, proste preto, že MUSÍŠ!!!..radšej by som bola slobodnou matkou ako celý život žiť s pocitom, že si sa jednoducho musel oženiť..to je však len môj názor na vec..celkom ma to dohnalo myšlienkami až neviem kam za obzor..
..myslím, že teraz to všetci berú ako strašné tabu, keď sa dvaja berú tesne po 20-tke..a čo tak naši starí rodičia, ktorí mali necelých 18??..a predsa sú spolu..celý svoj život..ako oni vedeli, že je to správne rozhodnutie??..veď boli strašne mladí..myslím, že už mám dosť rokov rozhodovať o tom, čo by som v živote chcela dosiahnuť a s kým by som ho chcela prežiť a kedy by mal byť ten správny krok k tomu, aby sa to stalo oficiálnou záležitosťou..
..ja už presne viem čo chcem..čo naozaj chcem do budúcnosti..už som si možno aj vybrala..ale..to neprezradím..to viem len ja a..Boh..
Úvaha
Komentuj
8 komentov k blogu
1
geio
4. 8.augusta 2008 19:51
ja som vedel ze raz sa na mna usmeje stastie
5
no ja osobne sa stotoznujem s myslienkou, ze preco cela ta svadba, ked sa vyskytne dieta sa berie ako neviem aka chlapska obeta alebo co!!! po prve to dieta rastie v zene, ju obera o silu, krasu a neviem, co este. ona obetuje svoje telo, ale chlapa vyhalsme za hrdinu, lebo si dokazal klaknut na koleno a povedat no tak sa teda zoberme.nemyslim si, ze je to hrdinstvo, ozenit sa, ja za hrdinstvo povazuje, ked sa zodpovedne obaja postavia k novemu zivotu, bo nech ma radsej dieta rodicov, ktori sice spolu neziju ale vychadzaju, ako dvohc vecne pohadanych manzelov!!! a odporucam kuknut filmus Knocked up
6
Je pravda, ze v dnesnej dobe sa vela mladych ludi berie pre to ze musia, a tu na obranu tychto mladych, niekedy za tym stoja ich rodicia..Ja osobne by som sa neozenil s osobou, ktoru by som si musel vziat, kedy som ju nemiloval.. Iba taku, bez krorej si neviem predstavit zivot, ktora je mojou polovickou, doplna ma a pomaha mi odstanovat moje chyby. a nesuhlasim s nazorom, ze naco sa brat , ked sa aj tak kazdy druhy rozvedie, nuz su zvyknuty na pohodlie a bezstarostny zivot, a ked pridu tazkosti, tak rychlo zo vsetkeho vycuvaju. a tu dost sposobi aj to, ze ak niekto zije v nekompletnej rodine, kde sa rodicia rozhodli radsej nezobrat, alebo sa rozviedli, tak preco by aj on, alebo ona, nemohla urobit to iste, ved je to teraz v mode, no nie?? a Katka mas pravdu nieje hrdinstvo niekoho si zobrat za zenu..a nie to uz ked musis.. hrdinstvo je byt dobry rodic, a dobry manzel, obetovat cely svoj zivot za tie osoby ktore milujes, zodierat sa v praci, len preto aby sa niekto mal lepsie ako on, alebo ona!!! ale dost uz mojich vylevov, si o mne isto teraz niekto pomysli ze co to ten vypisuje, ale ja len pisem to comu som sa tu na svete naucil...
8
tento blog sa mi napriklad pacil
ale k veci: neviem s predstavit, ze by som sa za rok, za dva vydavala. Raz sa rada vydam, ale az ked si tym budem ista a jediny dovod bude, ze chcem, nie ze musim.
A s tym "musenim" u muzov...niektori by sa mozno vzali aj tak, len trochu neskor, tak tych vynechajme a ti ostatni...na jednej strane je to gentlemanske gesto alebo nieco, co sa proste robi, lebo ved co uz...ale vzdy ide asi hlavne o povahu tych dvoch...ci on to bude vzdy citit, ze musel a ona bude mat vzdy pocit, ze ho prinutila, ci sa budu vzajomne respektovat aj ked to nebude osudova laska, ci spolu zvladnu vychadzat a ako sa budu jeden na druheho pozerat. Nie je to to, o com vsetci snivaju, ale je to riesenie...a ja tiez nemozem zfleku povedat, co by som robila ja, takze nemozem posudzovat druhych.
ale k veci: neviem s predstavit, ze by som sa za rok, za dva vydavala. Raz sa rada vydam, ale az ked si tym budem ista a jediny dovod bude, ze chcem, nie ze musim.
A s tym "musenim" u muzov...niektori by sa mozno vzali aj tak, len trochu neskor, tak tych vynechajme a ti ostatni...na jednej strane je to gentlemanske gesto alebo nieco, co sa proste robi, lebo ved co uz...ale vzdy ide asi hlavne o povahu tych dvoch...ci on to bude vzdy citit, ze musel a ona bude mat vzdy pocit, ze ho prinutila, ci sa budu vzajomne respektovat aj ked to nebude osudova laska, ci spolu zvladnu vychadzat a ako sa budu jeden na druheho pozerat. Nie je to to, o com vsetci snivaju, ale je to riesenie...a ja tiez nemozem zfleku povedat, co by som robila ja, takze nemozem posudzovat druhych.
Napíš svoj komentár