Moja, vstávaj je už 9 hodín preč a ty sa tu stále válaš Anna!. Skočila na kraj mojej postele a snažila sa stiahnuť zo mňa perinu. Z veľkou nevôľou som sa posadila na postel.
„Ježiši Anna tvoje rána sú strašné, preber sa konečne!“
„Veď robím čo môžem Miriam, v noci som mala divné sny a vlastne je sobota ráno. Tak čo sa deje?!“
Môj mozog bol ešte vypnutý a neuvedomovala som si čo sa vlastne deň predtým stalo. „Musíme do agentúry a vyriešiť tvoj problém. Volala som s Janette a dnes je v kancelárii. Môžeme sa za ňou zastaviť.“ Pozrela som na ňu zúfalým pohľadom.
„Ach dúfala som, že to bol len zlý sen.“
To uvedomenie ma prebralo, Miriam sa postavila. „Daj sa dokopy dievča a za polhodinu pôjdeme.“ Povzbudivo sa usmiala a vybehla v sivom saténovom pyžame z izby.
Neohrabane som vstala z postele a prebehla do kúpelne sa osprchovať. Až tam som si uvedomila, že mám na sebe stále to isté negližé z čipky. Stiahla som si ramienka a tým pohybom som si pripomenula Patrika, ako mi ich stiahol a odhalil môj prsník. Zavrhla som myšlienky na toho sexy chlapa, stiahla zo seba negližé a čipkované nohavičky a odkopla ich ku košu na prádlo. Vliezla som do sprchy v našej malej kúpeľni vo farbách bielej a fialovej.
Pustila som si sprchu a nastavila teplotu vody, ten prúd ma úplne prebral, nadvihla som hlavu a nechala vodu tiecť po tvári. Voda mi osviežovala celé telo a jemne ho masírovala. Opäť sa mi dostal do hlavy ten chlap a tá predstava mala na mňa vzrušujúci efekt. Pocítila som túžbu vliezť s ním vtedy do sprchy poddať sa jeho dotykom.
Moja fantázia ma samú prekvapila, snažila som sa odohnať svoje erotické predstavy. Nedarilo sa mi to, rukou som si prešla po perách a vychutnávala som si spomienku na jeho bozky. Úplne mi pomotal hlavu a nejako naštartoval moje libido. V podbrušku som cítila mravčenie, ktoré mi pripomínalo, že už takmer rok som nemala žiadny sex. Potlačila som však svoje pocity, rýchlo si umyla vlasy a telo. Obľúbený šampón z levandule teraz rozvoniavala v celej kúpeľni. Milovala som vôňu levandule je vôňa ma uvoľňovala.
Na dvere zabúchala Miriam. „Švihni si, dokedy budem na teba čakať?“ Už druhýkrát v to ráno ma prebudila zo snívania.
Za 15 minút som už nastupovala do jej bieleho seatíku Lulu. Hej jej auto malo meno. Miriam mu dala meno, vraj jej to pomôže vytvoriť si s ním citový vzťah a snáď ho hneď niekde nezdemoluje. Bolo to spoľahlivé auto a ďakujem, že ho mala. Náramne nám uľahčovalo život. Presnosť sme obe nemali práve v génoch.
Vyrazili sme do centra mesta do agentúry. V aute sme boli ticho a ako sme sa blížili začala som cítiť obavy. Miriam sa usmiala: „neboj bude to v poriadku, Janette v telefóne neznela nahnevano.
Podla mňa nie si ani prvá ani posledná Aňuška.“ Chytila ma za koleno a povzbudivo sa usmiala. „Som s tebou Mojka, sme predsa správna dvojka.“
Rozosmiala som sa a bola som rada, že ju mám. Po 10 minútovej trase do centra a Mirianinom bláznivom šoférovaní, sme konečne ako tak zaparkovali pred budovou agentúry.
Vždy som sa smiala ako Miriam príšerne nadáva pri parkovaní. Jednoducho nato nemala vlohy a vždy sa obávam, že do niekoho vrazíme. Tentokrát sme mali šťastie a zvládli sme to bez zbytočných problémov. Ja som bola oveľa lepší šofér, môj otec predsa pracoval s autami a tak už odmalička ma učil šoférovať. Zvládala som aj malé opravy na aute. Vlastne si zrejme na mne vynahradzoval svoju túžbu po synovi. Rada som spomínala na tieto naše spoločné chvíle v dielni.
Vyrazili sme spolu do agentúry za Janette. Pri vstupe nás ohlásila recepčná, pôvabná mladá blondínka s plným výstrihom a formálnym úsmevom. Keby ste tú budovu videli, určite by Vás ani vo sne nenapadlo, o čo tam ozaj ide. Sklené miestnosti zariadené bielym čalúneným nábytkom a doplnené dubovým drevom. Vyzeralo to tam elegantne a luxusne. Aj recepčná pôsobila profesionálne, skôr ako keby pracovala pre banku, teda až na ten výstrih. Miestnosť zdobili biele orchidei vo veľkých črepníkoch. Jednoducho krásna elegancia, zrejme aj preto ako to tu nádherne pôsobilo, som bola schopná podpísať tú zmluvu. Človek sa tu cítil príjemne a uvoľnene.
Janette nás za 5 minút prijala u seba v kancelárii. Janette bola nízka osôbka odhadovala som jej 45 rokov. Na sebe mala červený kostým, ktorý jej presne sekol a trochu prísny pohľad pod okuliarmi. Vykukla z dverí a razom zmenila výraz a usmiala sa na nás a zamávala, aby sme vošli. Obe s Miriam sme na seba nechápavo pozreli a vyrazili za ňou.
Usadili sme sa v jej priestrannej kancelárii na biely gauč so zlatými vankúšmi. Aj jej kancelária bola podobne zariadená ako recepcia. Bola však viac honosnejšia so zlatými dekoráciami. Na stenách mala fotografie modeliek upravených iným spôsobom ako bolo bežné. Boli to umelecké fotografie v hnedých tónoch a vyrážali dych. Modelkám neboli vidieť tváre len polonahé telá v zvláštnych pózach. Nevyzerali vulgárne priam naopak, lákali človeka ich preskúmať. Fotograf, ktorý ich vytvoril, odviedol dobrú prácu.
Janette si sadla do kresla vedľa nás. So zvedavým úsmevom na nás obe hľadela: „tak dievčatá, čo Vás sem takto v sobotu ráno prinieslo ??“ Ani sama som nevedela ako začať, ale Miriam ma nakoniec predbehla.
„Janette prišli sme narýchlo vyriešiť vec ohľadom An a pozrela pritom na mňa. Janette sa hneď usmiala:
„ O áno včera si mala prvého klienta. Pána si musela veľmi zaujať, dnes ráno mi volal a pýtal si ďalšie stretnutie a to čo najskôr!“ Pozrela na mňa cez okraj okuliarov a tajomne sa usmiala.
S údivom zrejme väčším ako bolo v tejto chvíli vhodné, som na ňu vyletela:
„To vážne?! To Vám ozaj povedal?“ Asi nechápala moje zdesenie a tak sa obrátila aj na Miriam, aby pochopila, čo sa tu deje.
„Tak dievčatá, mala by som niečo vedieť?“ Miriam mi stlačila nohu, aby som nechala celý rozhovor na ňu.
„Janette, veľmi si vážime tvoju pomoc a ochotu, že si Annu zobrala do agentúry, ale po včerajšku zistila, že to jednoducho nieje práca pre ňu a zle to znáša. Obe by sme ťa chceli požiadať, aby ste ju vyhodili z evidencie a zrušili zmluvu.“
Janette pozorne počúvala a sledovala pritom mňa. Jej výraz sa zmenil s usmiatej dámy na veľmi zamyslenú. Po chvíli ticha na mňa uprismila pohľad:
„Nerozumiem tvojmu rozhodnutiu, chápem, že začiatky v tomto biznise nie sú ľahké pre mladé dievča, ale predpokladala som, že po pozitívnom ohlase zo včerajška, to ani tebe nepotrvá dlho a zvykneš si na novú prácu.“
V hlave mi lietali otázky za otázkou a nerozumela som vlastne, prečo to ten chlap spravil a zrejme ma vychválil. Už sama som nevedela, čo také mohol na mne oceniť, keďže zaplatil za nič kopec peňazí. Skúsila som sa nadýchnuť a vysvetliť jej to nech vie pravdu a ľahšie ma odtiaľ vyrazí!
„Janette ja Vám ďakujem za príležitosť ale jednoducho to nedokážem, a nerozumiem, čo Vám vravel klient, ale...V tej chvíli ma zadržala Miriam a zobrala mi slovo, „Janette nehraj to na ňu, vieme, že keď sa jej to nepozdáva, môže vycúvať. Zruš jej tú zmluvu a na všetko zabudnime.“
Janette vyskočila zo sedačky a prešla k svojmu pracovnému stolu. Vybrala odtiaľ potichu papiere a pozrela sa opäť naším smerom. Nechala nás čakať a ja som už bola poriadne nervózna, nevedela som čo od nej čakať. Zrazu sa usmiala a opäť upriamila pohľad na mňa: „Dobre Anna, máš právo vycúvať zo zmluvy. Bola to pre teba skúšobná akcia, je to škoda, že o teba prídeme, ale nikto tu nechce nikomu robiť problémy. Zmluvu zrušíme, dám to pripraviť ale už teraz to považuj za vyriešené. Stiahnem ťa z ponuky modelky, ale klient tým teda určite nadšený nebude.“
Znova sa na mňa usmiala. Aj napriek práci, ktorú mala, bola to skvelá žena, až som nečakala ako ľahko sa všetko vyriešilo. Pozrela som sa na Miriam a stiskla jej vďačne ruku, že my pomohla, aby som to všetko Janette nevyrozprávala.
Janette však pokračovala v rozhovore ďalej: „čo sa týka zálohy, tú si môžeš nechať, ale zvyšok žiaľ zostáva vo firme, keďže si sa rozhodla prerušiť zmluvu.“
S úsmevom a šťastná som je súhlasne prikývla. Obe sme vstali z pohovky a prešli k nej. Vďačne som jej podala ruku a pozrela do jej hnedých okrúhlych očí.
„Ďakujem, nikdy ti to nezabudnem.“ Usmiala sa na mňa a a potlapkala ma po ramene. „Dobre dievča, ale ber za samozrejmosť diskrétnosť a prajem veľa šťastia.“
Prikývla som jej, že toho sa nemusí obávať, ani vo sne si neviem predstaviť, že by som to niekomu povedala. Miriam ju objala a obe sme vybehli z kancelárie.
Bola som taká šťastná, že opúšťam to miesto a už to môžem hodiť za hlavu.
Vysmiate sme na chodníku skackali od šťastia. Miriam na mňa vyvalila otázky: „počúvaj Aňuška moja, ty si ozaj nekecala, keď ťa ten chlap vychválil pred Janette?
Vyzerala šťastná a zvedavá, na vlasy jej zasvietilo slnko a rozžiarilo jej oranžovú hrivu hustých vlnitých vlasov po pás.
„Si blázon? Ja sama tomu nechápem, čo sa tomu chlapovi porobilo, keď nič nepovedal a snažil sa dojednať ďalšiu schôdzku. Ach, Miriam som taká šťastná, padol mi kameň zo srdca, ani tomu nemôžem uveriť. Možno predsa sa len obráti všetko na dobré a vlastne mám aj zálohu. Takže ti môžem zaplatiť nájomné a zvládnem fungovať do konca semestra.“
Miriam sa súhlasne usmiala: „tak tomu vravím šťastný deň, toto treba dnes osláviť Hana, znova sa ozvala žúrková Miriam, vždy všetko oslávime. Ale teraz sa mi ozaj chcelo skákať od šťastia a súhlasne som jej prikývla. „Tak čo dnes vymyslíme kamoška??“ pozrela som na ňu zvedavo, vždy mala super nápady na zábavu. „Konečne sa vraciaš späť z depresie moja a to je dvojnásobná radosť. Čo keby sme dnes vybehli do Tantra klubu a zavolali aj Niku, Jakuba a Viktora?? súhlasne som prikývla a hneď vybrala mobil z mojej čiernej kabelky.
Rýchlo som všetkým trom naťukala sms: Dnes o 21:00 v Tantra clube bude konečne poriadna žúrka.smajlík H+M
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár