Na úvod, ak použijem slovo buzerant, neberte ho ako urážku. Niektoré buzny si proste hovoria buzny...
Zažil som niečo pekné a rozhodol som sa to napísať aby sa niekto mohol nad tým aspoň pousmiať .. alebo čo. Chcel by som opísať dnešný deň, ktorý bol podľa mňa dosť zaujímavý. Aby ste si to vedeli vôbec predstaviť, som gay, ťahá mi na 20 a maturujem. Som zaľúbený do spolužiaka. Chceli by ste jeho opis ? Dobre, je krásny. Nič by na tom nebolo keby nebol .. na ženy. Heterák jak víno. Ale chutné víno. Vidím ho každý deň, chodíme často na pivo, je vtipný a milý a to všetko samozrejme čo dokáže gaya namotať na heteráka ... Je to hlúposť ľúbiť ho, každý to vie, že sa tomu má vyhnúť, že je to iba trápenie, len ako sa hovorí, srdcu nerozkážeš. Hovno, oči nezavrieš, veď je tak krásny. Takže ja som poslušne urobil chybu a trápim sa áno. Eufórie z jeho dotykov vám opisovať ani nejdem... Kurnik, nemôže byť celý svet bisexuálny ?! No ale nie to som chcel.
Včera po škole sme išli zase na pivo, neskôr sa z toho stala bytovica. Spalo sa u spolužiaka a samozrejme sa pilo. Bol tam aj on. Zábava bola super, išli sme bomby. Vlastne je jedno aká bola zábava, on zaspal. Zaspal opretý o mňa. Keby vtedy darujem krv, ten čo by ju dostal by nielen že bol spitý ale z tých hormónov by hexol. Všetko ale raz končí a bla bla bla, spali sme v jednej miestnosti. Chutne chrápal. Áno chrápal. Chutne. Neviem ako sa dá chutne chrápať, ale on to vie. Vytiahol som z pod neho deku na ktorej spal a prikryl ho. Zamrvil sa a tak ňuňácky zamravčal. Amen tma. Viete čo to bolo ovládnuť sa ? Búšenie srdca a erekcie, to ani nepočítam. Ovládol som sa ľahol som si na vedľajšiu posteľ a spal. Srandujem, nespal. Myslel som naňho. Potom som ale zaspal, priznávam.
Ráno sme vstali, najedli sa, upratali, odišli. Celú cestu domov (mimochodom rozbitý na manderu) som myslel iba na to, ako ho strašne chcem. Až do momentu kým som neprišiel na zastávku. Myslím že nie som jediný kto hejtuje babky ktoré si vlasy zafarbia na ružovo fialovo zelenú. Ešte viac hejtujem ale chalanov čo si jebnú na hlavu fialovo zelený melír ? šampón ? farbu ? Nie fakt neviem ako sa to robí. Keby to bola aspoň pekná farba ... Áno.. nepochopený gay, čo učí ľudí tolerancii voči ostatným, hejtuje niekoho na základe farby vlasov .. som piča. Asi. Späť k tej zastávke. Keď som prišiel teda na tú zastávku, stál tam chalan, odhadujem 17, v napasovaných rifliach, pekných teniskách, bunda mu tiež samozrejme padla, na hlave mal šiltovku otočenú dozadu, z pod ktorej trčali vlasy. Zeleno fialové vlasy. Krajšieho chalana som ešte nevidel. Prešiel som okolo neho trikrát a potom zaujal pozorovacie miesto a kochal sa. Bol fakt naozaj veľmi krásny o to viac že, poznáte to, vyrysovaný vysoký árijec s hlasom takým že aj mníšky majú erekciu, prejde okolo vás, prebodne vás pohľadom, prípadne sa tvári ako primadona. Toto nebol jeho prípad. Na prvý pohľad vyzeral láskavo, milo, nenamyslene a priateľsky. Nastúpili sme na rovnaký autobus. Ja debil som si ešte aj sadol oproti nemu. Z počiatku dobrý nápad, neskôr nie. Sedel vedľa kamarátky, sedeli spolu na jednom sedadle. Rozprávali sa, on sa usmieval, krásne gestikuloval, jeho mimika ma strašne priťahovala .. blá blá blá proste bol dokonalý. Stále som po ňom zazeral. Nie že by som zazeral ale v stave v akom som bol ja, vyzerá aj zaľúbený pohľad ako zazeranie. No a viete aká bola jeho reakcia na to že zo sedačky oproti naňho čumí chalan ? Nič. Žiadne fakovanie pohľadom. Keď sa nám stretli pohľady, čo sa stretali stále, lebo ja som oči nevedel odtrhnúť, pozeral sa na mňa tak milo, ako keby hovoril : „Kľudne si poslintaj, mne to nevadí.“ To bol už fakt koniec. Ja som sa buchol znovu. Takto na prvý pohľad. Keby sa bol vtedy na mňa usmial, jebem celý autobus a skočím po ňom. Vystúpil. Bože ten zadok, erekcia. Zase.
Kráčal som a premýšľal. Bolo mi smutno. Už ho nikdy neuvidím, určite aj tak hetero... a čo spolužiak ? Platonické .. všetko ... Nálada klesala so silnejúcou opicou. Objal by som mamu... povedal jej ako ma tento život ťaží. Ale to som nemohol. A vlastne mohol. Prišiel som domov a priznal som sa. Zisťujem že som asi dosť impulzívny. Ďalšie zistenie bolo, že povedať „mami, som buzernat“ nieje až také citlivé. Minútová zástava dýchania bola dosť napínavá. Bože, znie to chladne. Som buzna, jasne že som reval, spolu s mamou sme tu vodopády púšťali. Btw zobrala to super. Keď už som sa teda vyreval, stále som bol nejako vo švungu a do rany mi vbehla kamarátka. Tak som to povedal rovno aj jej. Krajšiu reakciu som ešte nezažil. A tak. Potom mi napísal bývalý zase s nejakým shitom a všetko bolo ako predtým. Až na mamu. Ľúbim ju ona ľúbi mňa. Čo tam po penisoch v zadku

 Skutočný príbeh
Komentuj
 fotka
miaja  3. 5. 2015 16:28
príde mi to krásne dúfam že je to pravdivá story
 fotka
mmm5  3. 5. 2015 20:50
ďakujem pekne 100%truthful, rád by som vymýšľal aj nejaké poviedky či čo ale na to niesom vôbec kreatívny.
Napíš svoj komentár