A ja mám konečne pocit že toto má ešte stále zmysel

Vždy keď chcem písať, musím sa začať hrabať v tých, nie vždy príjemných, spomienkach. Je to ako očistec pre dušu. Tak tuto je ďalší z nich.



Nebolo to tak dávno, sedíme v tých stoličkách ako z kina. Pred nami pódium a v pozadí červené závesy. Drgám do teba lakťom: „Pozri sa hore“ uprieš zrak k stropu a uvidíš to mojimi očami. Obrovské sklenené gule visia z toho plafónu a rozžiarujú temnotu. Lyrik začne dávať, a ja mám konečne pocit že toto má ešte stále zmysel. Vidím ti zimomriavky na ruke a mám strašnú chuť zas písať, tak ako už dlho nie. Vďaka.



A potom dva mesiace predtým, Vianoce. Sviatky pokoja a radosti. Hádam sa s mamou. Kričím na ňu a vyčítam jej veci za ktoré môže. Od hnevu mám oči plné sĺz ale môj hlas sa ani nezachveje. Trieskam dvere na izbe a cítim víťazstvo aj prehru. Zahnať matku pravdou a vyhrať je moja duševná prehra. Je to zlo vo mne väčšie ako som si myslela? Som silnejšia ako som si myslela, ale k čomu to je dobré. Doma sa ani tak nič nezmení...



Poďme ešte ďalej. Dva roky dozadu, keď som konečne mala pocit, že život mám pevne vo svojich rukách, odišiel si tam, odkiaľ sa už nikdy nevracia. A ja, stále to vyčítam, každému okolo, ale hlavne jej. Po polroku bola šťastná už s niekym iným. A mňa to tak strašne bolelo, že sa pohla ďalej, keď ja doteraz stojím na jednom mieste. Zas sa to vo mne bije, radosť z toho že sa tak rýchlo z toho dostala a strašný hnev, že ťa nezachránila, že už nesmúti... Nie je to fér. Ďalšia vojna vo mne, ktorá sa nedá vyhrať.



Bolo to ešte na strednej, zvyknem sa k tomu momentu vracať stále dookola. Vyčítam si, že som spravila pre nás tak veľa? Máš úsmev na tvári, pozeráš na mňa zhora, zatiaľ čo ja plačem. Mala som byť silnejšia, mal si pravdu. Teraz si už vyčítam aj to, že ešte míňam slová na teba, myšlienky a svoj čas, keď si raz za rok vždy pozerám tvoje fotky a myslím na to, kým sme mali byť. Nikdy to nemohlo vyjsť.



Teraz jedna novšia. Táto ťa poteší. Všade veľa ľudí a hlasná hudba. V jednej ruke pivo a v druhej ty. Odrazu nevnímam čas, len sa chaoticky hýbeme ohučané tou hroznou hudbou. Na ničom nezáleží. Som voľná, a všetko je tak ľahké. Neprítomne sa na mňa usmeješ a ja viem, že sme v sebe našli to niečo strašne vzácne. A aspoň na chvíľu bolo všetko tak bláznivo v poriadku. Ďakujem D.

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu