Aj tak záleží len na tom, že ťa raz vyzlečiem.

Rátaš slnečné lúče na stene. Krásne sa usmievaš. Tancuješ mi pod kožou. Zimomriavkuješ ma. Možno si to ani neuvedomuješ. Tvoja chlapčenská tvár neprezrádza veľa. Nikdy nie viac, akoby mala. Alebo len ja neviem dostatočne dobre čítať. Aj takto mi to stačí.

Vlasy máš ako z osemnásteho storočia. Presne ten typ. Akurát taký zvláštne krásny hnedý odtieň. Vždy sa mi páči, čo vidím. Aj keď to je len so zavretými očami. Aj napriek tomu cítim.

A tá tvoja fotka, kde stojíš ako nejaký boh, z profilu. Vznešená sánka a priamy pohľad. Moje ramená. Obávam sa že snívam.

Úzke krvavočervené tričko ukrýva tú vec, čo vydáva ten nepravidelne zrýchlený zvuk. Riflové šortky, asi až príliš krátke na ich vkus. Časom zodraté číňany. Áno to som ja. Páči sa mi, že sa ti páči, čo vidíš. Aj keď si asi lepšie oblečený.

Aj tak záleží len na tom, že ťa raz vyzlečiem. A budem len celý deň sledovať, ako sa dvíha. Tvoja hruď, od toho zrýchleného bytia tej veci tam. Moja láska. Tak teoreticky.

Ani neviem o čom to malo byť. Asi som len potrebovala písať. On mi ale vážne tancuje pod kožou. A obieha dookola v mojom krvnom obehu.

 Blog

7 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu