Prvý ročník vysokej školy. Nový kolektív. Rýchlo som sa skamarátil s Jankou. Janka bola punkerka. Krívajúc, šuchtajúc blúdila po škole. A ja s ňou.
Janka mala zdrôtované koleno. Opitá skočila z balkóna. Utekala z domu. Moc sa jej nezadarilo a zlomila si nohu. Teda, rozdrvila jabĺčko, lebo okolo činžiakov je také betónové obloženie a až potom trávnik. Stret kolena s betónom nebol príjemný. V nemocnici sa k nej správali ako k psychošovi. Všetci si mysleli, že chcela spáchať samovraždu. Z prvého poschodia!
Začali sme sa na Mladej Garde navzájom navštevovať, trávili sme spolu večery, brnkal som jej na gitare. Popíjali sme lacné lidl víno – teda, ona sa ešte ani nerozbehla, ja už som bol opitý. Mala vtedy lepší tréning (od punkáčov) než ja. Vtedy v lídli fičalo rosé. Bolo lacné a celkom dobré.
Po týždni, dvoch išla na pár dní do nemocnice, kde jej mali drôty z kolena povyberať. „Budeš mi ten týždeň chýbať“ – boli jej slová pred rozlúčkou.
Janka mala ťažké detstvo. Bola extrémne bystrá a inteligentná, génius. Inteligentnejšiu bytosť ako bola ona som doteraz nestretol. Keď mala 3 roky, sama sa naučila čítať. Vždy všetko vedela a pri tom sa nikdy neučila. Keď ja som ešte nevedel zapnúť počítač, ona už vedela programovať v pascali. Všetko si pamätala z vyučovania. Na základke ju za to šikanovali. Keď bola chorá, nikto jej nechcel požičať poznámky zo školy. Jej rodičia sa rozviedli, keď mala 13, možno 15. Otec bol policajt, mama učiteľka, učila matiku a informatiku. Mama si našla priateľa, s ktorým Janka nevedela vychádzať. Otec si našiel frajerku a potom sa vzali. Bola tiež policajtka. Narodili sa im dve deti. Marcelka a Zuzka – Jankine nevlastné sestry. Neskôr Marcelkina a Zuzkina mama záhadne zmizla. Uhralo sa to na niečo v tom zmysle, že matka opustila rodinu.. Jej otcovi potom preplo, dal výpoveď, zadĺžil sa, a býval u jeho tety, s malou Marcelkou a Zuzkou. Nepracoval, chlastal a slplietal nezmysly. Živila ich jeho teta z biedneho dôchodku. Štyroch ľudí. Nemali ani na elektrinu. Otec na Janku samozrejme výživné neplatil, naopak, ešte ťahal prachy od nej.
Janka to celé zle znášala, utekala z domu, rezala sa, vláčila sa s punkáčmi, chlastala, prespávala kade tade, na staniciach, cestovala načierno. (Pamätám si na jednu historku, mali sme už po výške, cestovali sme na nejakú konferenciu a ona nás mala čakať na vrútockej stanici. Samozrejme, punkerská duša sa nezaprie, už tam popíjala s bezdomovcami celá Janka ). Napriek Jankinmu ťažkému detstvu, mala srdce plné lásky. Ľudia často jej dobrotu zneužívali, veľa si vytrpela kvôli ľuďom, ale vždy sa k nim správala láskavo, dala by im aj to posledné. Nikdy som ju v tomto nechápal. Veľa krát som sa s ňou pohádal kvôli tomu, keď som sa jej snažil vysvetliť, že niektorí ľudia si jej dobrotu jednoducho nezaslúžia.
Vždy snívala o tom, že keď bude zarábať, zaplatí nevlastným sestrám náklady spojené so strednou a vysokou školou.
Výška bola na začiatku pre mňa dosť ťažká, pretože ja, chlapec z hnojariny som z gympláckeho učiva nevedel nič. Našťastie som to hneď dobral a dobre sa rozbehol.
Mali sme povinné plávanie na plavárni na Bernoláku. Neskôr večer, keď som došiel na intrák, dostal som srdcovú príhodu. Tep mi vystúpal na frekvenciu cez 200 úderov za minútu. Údery prestali, už som cítil na hrudi iba chvenie, vibrácie, žiaden hmatateľný tlkot. Neodpadol som. Spolubývajúci zavolal sanitku.
„Berieš drogy?“ – to bola otázka, ktorú som odvtedy počul zakaždým, keď som bol hospitalizovaných pri ďalších záchvatoch.
Napichali mi nejaké injekcie. Kramáre. Zastabilizovali ma. Keď som sa dal dokopy, a srdce zaujalo pulz do 80-90 úderov za minútu, poslali ma domov. Nikdy predtým som nebol na kramároch. Bola hrozná zima. Mal som tepláky a tričko. Nemal som peniaze, doklady, nič. Zavolal som bratrancovi. Zobral ma k sebe a prespal som uňho. Zo záchvatu som bol vyčerpaný. Kruhy pod očami, modrá ruka. V sanitke mi zakaždým (pri ďalších príhodách) prepichli/praskli žilu a vždy som mal potom modrú ruku.
Keď ma videla Janka veľmi sa o mňa bála. O necelý týždeň som bol zas OK, plný síl...
Keď som bol u Janky, takmer vždy tam niekto bol, nejakí naši spoloční kamoši/spolužiaci.. Keď sme boli sami, pozerávali sme Simpsonovcov. Milovali sme ich. Zábava bola tak trochu na punkáčsky štýl. Keď prišli od jej mamy prachy na celý mesiac, začiatkom mesiaca sa chlastalo a potom do konca mesiaca sa jedol chlieb s horčicou. Ešteže som dostával prachy na týždeň a často som ju živil ja
Jeden večer sme išli ku mne. Vrhli sme sa na seba.. a milovali sme sa.
Potom sme mali taký milenecký vzťah a neskôr sme začali spolu chodiť. Boli to krásne časy. Baví ma varenie a vzhľadom na intrákové možnosti som jej vyváral všetko možné. Bolo nám super. Prvé leto sme po skúškovom ostali na garde. Mali sme spoložnú izbu a tešili sme sa jeden z druhého. Leto trochu pokročilo, a veľa brigád nebolo. Janke sa podarilo zohnať si brigádu v Pezinskej hypernove, kam dochádzala. Ja som sa pohyboval dosť medzi stavbármi na Bernoláku, tak mi kamoši dohodili robotu na stavbe. Mukloval som načierno u Rožňavského cigána. Jazdieval som na jeho zhnitom favorite pick-up-e. Kým som sa dostal z obchodnej na Gardu, zdochlo mi to asi dvadsať krát. Neplatil. Odrbal ma o dosť prachov. Na cigána som sa vysral a išiel som robiť k jeho kamošovi Ivanovi (ktorého som spoznal cez cigána –tak mu treba). Bol to primitívny zbohatlíček, ktorý fičal na kokaíne. Ale aspoň platil.. Robil som na jednom byte na obchodnej, na jednom butiku v auparku (akurát sa vtedy aupark dokončoval), na 7 izbovom byte hlavného právnika tatrabanky – aj ten využíva prácu načierno, na jednom byte v petržalke, a na jednom dome v devínskej. Tam bolo najlepšie. Domáci nám vyvárali guláše.
V právnikovom byte ma skoro zabila elektrina, ale rozchodil som to. Vyhodilo prúd v celej bytovke...
Celková bilancia však bola, že som zarobil presne toľko, koľko som minul, ale aspoň som na stavbe schudol, opálil sa, dostal sa do formy a na bruchu sa rysovala nejaká tá tehlička a bol som celé leto s mojou láskou.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
zajkousko
24. 12.decembra 2015 15:58
Napíš svoj komentár