Vstala som na moje počudovanie čerstvá ako rybka a vyliezla som zo stanu,ale to čo som tam zazrela na to už teda nezabudnem, zapotácala som sa a zalapala po vzduchu,ale vzduch sa mi do pľúc nedostával a keď som sa nadýchla konečne tak som vykríkla až som všetkých zbudila,vstali a keď zbadali prečo kričím tak rýchle pribehli k nemu a skúšali či žije,ale dávno už vedeli ako ja že už dávno nežije...
V tábore vypukla panika a najviac bola nešťastná moja kamarátka,bol to jej priateľ,mal toľko plánov ale umrel skôr než by ich mohol splniť.
Musíme ísť preč,kričala kamarátka a ja som bola u nej a tíšila som ju:Nevieme kto to spôsobil najlepšie bude aby sme tu ešte jednu noc zostali a zistili kto to spôsobil a predali ho spravodlivosti,predsa chceš aby bol vrah potrestaný.
Ano chcem ,tvrdila mi kamarátka,ale je to aj veľmi nebezpečné.
Ano máš pravdu že je,ale vtedy sme boli nepripravený a teraz sme pripravený a na neho sme 4 a nemá šancu,dolapíme ho neboj sa.
Pozrela na mňa a pritakala.
Čakali sme do noci a keď sa zotmelo posadali sme si k ohňu a strážili okolia,v noci to tu bolo riadne strašidelné a ešte keď tu blízko nás pobehuje vrah to bolo ešte horšie,ani som poriadne nezaregistrovala že oči sa mi zatvárajú a že tiež všetkým ostatným,len nie môjmu priateľovi,zaspala som ako všetci ostatný,len Viktor zostal hore,nechcel nás budiť a nechal nás spať.
Viktor pozoroval hviezdy na oblohe a nútil sa nepozerať na miesto kde schovali priateľa,zajtra zavolajú políciu aj im predajú toho vraha a zrazu začul hlas ,smeroval zo šibenice pozrel sa tým smerom a skoprnel údivom ,stálo tam to najkrajšie dievča kedy videl,musel ísť k nej nemysliac na nebezpečie ,veď čo by mu mohla urobiť taká kráska?Ani netušil ako sa mýlil ,bol ako zmyslov zbavený musel ísť hneď za ňou a hneď ju pobozkať na ústa,bolo to také vábivé nevedel si nič dôležitejšie predstaviť ako ju pobozkať.Vstal a mieril k nej na šibenicu.ktorá sa náhle rozhorela a ona stála v plameňoch,ale jej to vôbec neublížilo a Viktorovi sa to ani nezdalo nenormálne,bral to ako normálnu vec a išiel k nej do plameňov ,pre bozk smrti.
Náhle ma niečo prebudilo ani neviem čo to bolo,ale bola som tomu pebudeniu rada keď som zbadala čo sa deje,prvotný šok mi nedovolil sa hýbať a potom sa mi vydral z hrdla výkrik plný desu môj Viktor smeroval rovno do plameňov k nejakej mladej dívke a mne hneď bolo jasne kto to je,dialo sa to čo sa mi prisnilo,ale to sa nesmie stať povedala som si,išla som k nemu skôr ako urobí niečo čo sa už nedá vrátiť.To dievča ma pozorovalo ,ale nič neurobilo,stále vábilo môjho priateľa a mňa si nevšímalo,asi si myslela čo by som ja mohla spôsobiť,ale to urobila chybu,na krku som mala krížik z posveteného striebra a ten som po nej hodila,hrozne ohlušujúco vykríkla,oheň zmizol aj ona sa vyparila ,ako keby tu nikdy nebola.
Priateľ padol na kolená a já som bola hneď u neho a objala som ho ,bol koniec ,kamarát bol pomstený a hlavne je že už to mrtvé dievča nebude nikoho ohrozovať...koniec

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
ena233  23. 8. 2010 00:44
krásne
Napíš svoj komentár