Usmiala som sa na rodičov a venovala im pozornosť,zobrali ma do aquaparku ,bolo novo otvorené tu v bratislave v obchodnom dome Magik,zobrali sme aj Viktora,rodičia ho pozvali aj jeho dve nezbedné sestry ktoré už boli tretiačky na našej škole,bol ito puberťačky a riadne vysmiate,hold puberta s nim iriadne mavala.Blaznili na tobogane stale dokolečka chodili na tne isty tobogan,jednoznačne ten najväčší.
My sme Viktorom sme povedali že ideme na záchod a išli sme do čarodejnickeho sveta,tam ma Viktor vzal do predajne Lektvarov.Povedal že sa za tu dobu čo sme spolu neboli niečo nové naučil a chcel si to namiešať.Kúpil si tam prísady na lektvare a vyrazili sme späť,prešli sme okolo ducha ktorý sa vznášal asi 2metre nad zemou bol priehladny a bol to muž odhadujem že asi 7Oročny a stále vzdychal,nevšímali sme si ho príliš a išli sme zas do aquaparku aby rodičia nemali podozrenie kde tak dlho sme.Ale už mali,mamka ma chytila za ruku a začala sa ma vypitovať,prečo sme boli tak dlho preč.
Mami neboj,ešte sme sa rozhliadli trošku po obchode.
V poriadku Mimi ale nabudúce idem s vami veď ste ešte malé deti a nechcem aby sa vám niečo stalo.
Nemusíš sa báť mami mi sa vieme o seba postarať.
O dve hodiny už sme mierili domov ,dievčatá odyšli s Viktorom domov a ja som zostala s rodičmi doma sama.Povedala som im že sa idem učiť že mi to treba a oni súhlasili a nechali ma nech sa učím ,veď mi to treba,na takej skvelej škole predsa sa musim udržať,konštatoval otec.
Na učenie som sice nemala moc pomyslenia ale musela som to prekonať,nechcem predsa rupnuť z nebezpečných tvorov.
Po troch hodinách učenia som dostala hlad,tak osm išla do kuchyňe kde mama vyvárala večeru ,pobozkala ma na čelo.
Si hladna srdiečko.
Veľmi mami.
Vydrž srdiečko už to bude.
Čo máme dobré mami?
Tvoje obľubené cestoviny s kuracím mäskom so sýrovou omáčkou a bazelkou.
Mňam mami,ty mi vyváraš same dobroty čo som tu.
Musim si ťa trošku rozmaznávať,v škole určite máte dril.
Aj ano mami,ale štúdium ma veľmi baví.
Tak srdiečko mije,hotovo zavolaj ocka na večeru.
Išla som zavolať otca nech sa ide najesť,ale nemohla som ho nikde nájsť,to bolo čudné.
V dome nebol,tka kde bol teda.Išla som do svojej izby či náhodou nebude tam,ale nebol tam ,len bol tam lístok a krvou bolo napísane,mam tvojho ocka,prídi si pre neho.
Papier mi vypadol z ruky a zdihla som telefón a zavolala Viktorovi po treťom zazvonený to konečne zdvyhol.
Ma môjho ocka...
Počkaj Mimi kto ma tvojho ocka,o čom to hovoríš?
Všetko som mu povedala o tom listku papiera a že to napísal naš úhlavný nepriateľ.
Ale neviem kde ho mám hladať kde je ,kam mám pre neho dojsť.
Ukludni sa Mimi to sa vyrieši,dáme vedieť čarodejnickej rade oni už budú vedieť ako si s tým poradiť.
Ale ako sa chceš stretnúť s čarodejnickou radou si len dieťa.
Môj otec je predseda čarodejnickej rady,tak on sa s ňou spoji keď že tomu veli.
Bude ťa vôbec počúvať?
Jasne že bude prečo by ma nepočúval on ma vždy počúva,počuj Mimi idem pre teba vydrž chviľu hneď som tam.
Sklonila som hlavu a prečítala som si to ešte raz ale nepochopila som z toho kde ho mám hľadať.A prečo sa o mňa vobec zaujíma náš najväčší nepriateľ.
Za pár minut sa ozvlalo zaklopanie na dvere,mamka šla otvoriť a zavolala na mňa kde trčíme s ockom že večera buide studena.To ma rozplakalo,plakala som ako malá a nevedela prestať,čo je mam povedať,že ocka má 550ročný démon?Ale musí to vedieť,lebo si všimne že tu nie je a aj tak otec asi už vie že nechodim na uplne normálnu školu ale čarodejnicku a že som uplne iná ako si doteraz myslel a že neštudujem na škole ktorá jw uplne bezpečná,ale pochopí to vôbec,žije vlastne ešte vôbec.Na to som nechcela myslieť,musí žiť,inak to nejde je to môj milovaný ocko a ten žiť musí.Mamam otvorila dvere mojej izby a povedala že je tu Viktor a spýtala sa ma kde je ocko.
Zas som spustila plač.Išla ku mne a objala ma.
Čo sa deje Mimi,kde je ocko?
Mami ja neviem ako ti to mám povedať.
Vošiel Viktorov otec a povedal-Pani sadnite si musim vám niečo povať a nebude to dvakrát pekne,tka si radšej sadnite.
Mama si sadla a ja s ňou na postel a Viktorov otec spustil,pri každom slove Mamka čim ďalej tám bledla,jej krásna tvár bola popoľavá a hrozilo že odpadne,držala som ju pevne za ruku a Viktorov otec pokračoval.Keď skončil mama sa spýtala len jedno-Prežije to?
Budeme sa snažiť madam aby to prežil,poslali sme do terénu ľudi majú jeho popis ktorý nám dal môj syn Viktor a potľapkal ho po ramene.Je to statočný chlapec a bude z neho skvelý čarodejník aj z vašej dcéri.
Ale ja nechcem aby bola čarodejnica.
Ale s tým nič nespravíte,ona už ňou čiastočne aj je a nemyslím žeby s tým chcela skončiť.
Nechcem mami už aj tak som do toho dosť zatiahnuta a nepriateľ chce mňa a ke´d tu budeme sedieť alebo prestúpim zasa do zakladnej školy tak sa nebudem vedieť brániť proti nemu.
Ale keď budem pokračovať v štúdiu ubránim sa.
Mama chviľu na mňa pozerala s vystrašenými očami a potom nakoniec povedala že dobre nech chodím na tu školu,ale nech si dám pozor a nech na mňa dohliadnu.
Nebojte sa madam na ňu doladneme u nás bude v bezpečí.Pre bezpečnosť vašej dcéri zavedieme ju aj vás do školy a tma strávite nový rok ,je ot bezpečné miesto viac ako tu a tam ju budmee môcť aj viac ochrániť,ale ke´d nechcete pani ísť nemusíte.
Idem s vami nový rok chcem stráviť s mojou dcérou aj s manželom.
Madam pokúsime sa ho do nového roku nájsť ale nič vam nesľubujem.
Ja viem že urobíte čo bude vo vašich silách.
Ideme hneď,pobalte si to nejnutnejšie oblečenie a osobne potreby,nech ste za 30minut dole pred vchodom,presieme sa rýchlo od školy a to nie vlakom ale špecialnou limuzínou ktorá ide po našich cestách,nebojte sa napojíme sa na cestu o pár minut a nik si nič nevšimne a auto zrýchli na 300km za hodinu a nič mu nebude stáť v ceste a dorazíme tam veľmi rýchlo.
Mama nám pobalila najnutnejšie veci a pol hodky sme boli dole už pred bránou a pred vchodom už bola pristavená limuzína.Nastúpili sme Viktor,ja ,mama a otec Viktora a limuzína vyrazila,išla normalnou povolenou rýchlosťou aká je v meste,až do vtedy než vošla do jednosmernej ulice kde nikoho nebolo,bol tam múr a cez neho plynulo prešla a boli sme už v čarodejnickom svete na ceste kde nik nebol bola úplne prázdna a vodič zrychloval veľmi rýchlo z 50 na 70 o chviľu už bolo 150 až sa vyšplhal na rýchlosť 300km za hodinu.
Naozaj ceste trvala oveľa kratšie ako vlakom a boli sme už pred školou.Všade bol sneh a ticho.Vystúpili sme a rozhliadli sa nikde ani živáčka,len v oknách sa svietilo.
Koniec 13časti
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár