A potom som si zrazu začala spomínať a pri tej spomienke som sa až striasla,to niečo čo už malo byť mŕtve ma stiahlo k sebe do nádoby svojho posledného odpočinku,kde malo nehybne a hlavne navždy spať.Lenže ono to nespalo,vysávalo to život zo strážnika múzea.
Vstala som zo zeme a obzrela som sa dokola,bola som tu sama a bola tu tma,nič som poriadne nevidela.Nahmatala som časom dvere a skúsila ich otvoriť,nešlo s nimi pohnúť ,tlačila som do dverí snažila som sa ich vyraziť ,ale nie a nie sa od tade dostať.Zviezla som sa po dverách na zem a plakala.Poviete si že som slabá a vzdávam sa,ale tak to nebolo,bola som vynervovaná,nevedela som kde som a ako sa od tade dostať.Ale ja na niečo prídem,len teraz som ešte bola v šoku a nedalo mi inak ako plakať,nedalo sa to ovládať.
Keď som sa vyplakala a utrela si oči ,tak ma niečo napadlo,čo keď to robím zle,že zbytočne sa to snažím vyraziť,čo keď to pôjde otvoriť iným spôsobom a to tým že to potiahnem.Veď múmia nemôže mať kľuč od tých dverí,len to asi silno zabuchla a preto sa odtiaľto neviem dostať.Začala som tie dvere ťahať prv to nešlo ale časom to začalo povoľovať až nakoniec povolili.Zvalila som sa na zem k nim,ale hneď som sa zase postavila.Čo keď je múmia na blízku,nemám teraz toľko síl ani svoje veci na boj s ňou premôže ma hneď.Hneď ako som vyšla z dverí som zistila že som v starom skladisku a rozhodne opusteným a zavretá som bola v starom kumbále pre upratovačku.Lepšie miesto si vážne nemohol vybrať kde ma zamkne.
Po dlhšom hľadaný som konečne našla východ z budovy,vonku bola ešte tma a skladisko od ktorého som sa pomaličky vzďaľovala vyzeralo strašidelne a potom mi padol zrak na vchod vedúci do skladiska.Tam stála ta múmia a pozerala na mňa ,už to nebola múmia ale mladý muž ,len podľa starého oblečenia faraóna som ho spoznala.Bežal tak rýchlo až sa mi dych skôr zastavil,rozbehla som sa aj ja ,pri behu som občas padla a vzdialenosť medzi nami sa krátila.Nebehala som tak rýchlo ako on.On behal aspoň 3 krát rýchlejšie ako ja.Predsavzala som si že keď to prežijem tak budem viacej behať ,ale to ma nesmie chytiť.Jeho výhoda bola rýchlosť a moja rozum,Musela som sa niekam schovať ale kam ,predo mnou nebolo nič a potom som to zbadala.Bolo to pole plné kukurice a do nej som musela vbehnúť.Dobehla som tam z posledných síl a rýchle som sa prepletala ňou tak aby som sa schovala aby ma nenašiel,podľa šuchotu som spoznala že je aj on v nej už.Dala som sa doľava a snažila sa urobiť čo najmenší hluk.
Keď som do niečoho kopla a zabolelo to snažila som sa nevykríknuť.Zbadala som pred sebou cestu a tam šlo auto rovno som spadla na tu cestu.To auto zabrzdilo a já som stratila celá vyčerpaná vedomie...
Napínavý príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
3
@ppfx Vieš ono je to dievča nemusí byť nutne Rambo aby bola dobrá,ide aj o rozum ako rozmýšľa a díki rozumu zvládne veľa ,dievča je ešte len chvíľu v obore nie je taká zbehla a musí sa ešte veľa učiť a zosilnieť postupne
4
to samozrejme netvrdím, ale predsa len mala by mať určité predpoklady. osoba, ktorá sa má živiť zneškodňovaním prízrakov a múmii, musí disponovať psychickou odolnosťou bez ohľadu na to, či je nováčik. neber to ako nejakú prehnanú kritiku, skôr len ako odporúčanie popracovať na charaktere hlavnej hrdinky
5
@ppfx Ona sa vyvíja,ide o ten vývin,hlavne pracovala v kancelárií a riešila jednoduché prípady zneškodnenia prízrakov a podobne.Dlho už nič riešiť nemusela ,keď sa to tak vezme.Kondička klesla,ale ona sa vypracuje rozhodne,ide len o cvik.Keď nemá u seba zbrane vie že by sa neubránila,proti nesmrteľnému protivníkovi nemá šancu bezo zbraní.Stres a psychické napätie urobí svoje a vtedy obvykle človek z námahy a psychického vypätia odpadáva.To je úplne normálne
Napíš svoj komentár
a čo to je za lovkyňu bez kondičky?