Teraz už som dospelá a viem čo som som taká istá ako moja babka,som mladá čarodejnica.
Ale bude najlepšie keď začnem od začiatku,mala som normálne dectvo ako všetky ostatné decká,len s jedným rozdielom,bola som vnímavejšie a pozornejšia ako ostatné,niekedy som mala pocit že sa niečo zlého stane a ono sa to o pár dni aj stalo,to bolo úplne bláznivé,nechcela som tomu veriť,ale nejak zvlášť som tomu nevenovala pozornosť.Až do chvíle než som mala 21narodeniny,si ma babka zavolala k sebe,aby som u nej strávila jarné prázdniny,zrovna vyšli na marec teda na moje narodeniny a ja som súhlasila vždy som tam rada chodila.Keď som tam prišla k nej do starého veľkého domu kde babka bývala sama už,lebo dedko pred pár rokmi tragicky zahynul pri leteckom nešťastí ,ale nikdy s neprišlo na to prečo to lietadlo spadlo a prečo všetci prežili a dedko jediný zomrel.babku to vtedy úplne zničilo.Ani som poriadne nevošla a babka už vedela že som to ja a šla ma privítať,vystískala ma.
Poď za mnou hovorila mi a ťahala ma za sebou a niečo hovorila o tom že už je čas aby si spoznala svoj osud,nechápala som o čom to hovori,ale zvedavosť mi nedala a šla som s ňou k starej knihovni a len som pozrela s nemým úžasom keď babka chytila starý svícen na stole pred poličkou s knihami a otočila nim a polička sa uvolnila a objavila sa za ňou dlhá chodba.Babka tam šla a ja za ňou.Na konci chodby boli dvere a tie sa zrazu otvorili za nimi bol úplne iný svet plný farieb a života,života takého aký som nepoznala,života plného čarodejníc,čarodejníkov,víl,elfov,upírov, vlkodlakov,škriatkov a iných bytostí čo by som možno ani nedokázala sama pomenovať,bol to čarovný svet,ako z rozprávky,ale skutočný a do tohoto sveta ma chcela babička uviesť.
Šla som za ňou preplietajuc sa škriatkami,elfmi,čarodejníkmi a inými bytosťami až k jednému obchodu.Babka pozdravila malého predavača,ono to bol trpaslík a usmial sa na mňa:A mladá dáma už má 21rokov,gratulujem.
A podal mi ruku.
Tak teda slečna to by si už niečo mala mať.
A zmizol vzadu a keď sa vrátil niesol v rukách košík a v ňom mal čarovné prútiky a povedal nech zavriem oči a vyberiem si ten prútik ku ktorému ma to bude najviac tiahnuť.Aj som si vybrala a keď som otvorila oči,držala som prútik nie drevený ale zo striebra ,dlhý asi 20cm a tenký.
A slečna si vybrala vznešený prútik,teda je veľmi vznešená a citlivá mladá dáma.
Konečne som sa spamätala a spýtala sa babky čo sa deje a ono mi to v krátkosti povedala,vraj som čarodejnica a že sa to dedí z babky na vnučku a že keď budem matka ta moje dieťa to nezdedí až jej dcéra a keď som sa spýtala čo sa stane keď sa nenarodí dcéra,len sa usmiala a povedala že vždy sa dcére narodí dcéra.
Nechápala som to vôbec a už ma ťahala ďalej do ďalšieho obchodu,tu boli zvieratá a to mačky,potkany,vlci vrany,pavúky a podobne a ja som si vybrala vlka,to zviera ako keby si vybralo mňa,tak sa na mňa uprene pozeralo,že som si ho musela vybrať a na moje počudovanie ten vlk hovoril ,ale rozumela som mu iba ja,on mi prehováral do mysle a ja som mu mysľou odpovedala,tak som sa dozvedela jeho meno volal sa Ezechiel a pochádzal z ďalekých lesov zo severu.
Babka ma dokonca predstavila riaditeľke školy,veľmi inteligentnej už 120ročnej čarodejnici,ktorej by ste hádali sotva 80rokov,teda som sa dozvedela že čarodejnice sa priemerne dožívajú o 30rokov viac ako normálny ľudia a vraj bádať je to až v 30tke kedy sa čas pre čarodejnice a čarodejníkov ako keby zastavil a to na celých 30rokov a keď majú 60rokov čas pokračuje ďalej a oni stárnu ako normálny ľudia.
Riaditeľka čarodejnickej vysokej školy mi povedala že na výšku nastúpim k ním na školu a naučím sa čarovať a pomáhať ľudom a bojovať proti zlým mocnostiam ako upírom,vlkodlakom a iným demonickým stvoreniam.Nechápala som moc tomu,ale babička ma upokojila že sa nemusím báť,tak som sa na tú školu prihlásila...koniec prvej časti
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
moncici777
9. 12.decembra 2010 16:19
tak a idem písať druhý diel
Napíš svoj komentár