Na obede bolo plno a samá vrava a zhon,každý by chcel obed prvý,mňa to nezaujímalo že sa predbiehali ,veď a čo aj na mňa sa ujde a to sme mali výber z 5tich jedál-maďarský guláš a čaj,segedínsky guláš a sóda,dukátové buchtičky a mlieko,rajská s bravčovým mäsom a knedle s vineou,vepřo,knedlo,zelo s čajom a špenát s vajíčkom a udeným mäsom a sirup a polievka kukuricová.Vzala som si maďarský guláš a polievku a išla som k stolu kde sedel Viktor,usmial sa na mňa a dal mi pusu na líce a ďalej baštil tie svoje dukátové buchtičky.
Môžem sa ťa niečo spýtať?
Len do toho.
Rozumieš zvieratám?
To čo je za otázku?
Normálna.
Jasne že nie ty snaď áno?
Sklopila som zrak.
Takže áno .
Ty mi veríš?
Mam dôvod ti neveriť?
Zasmiala som sa.
Takže prijímaš pozvanie na rande?
Ty podvodník,to som nepovedala.
Hmmm škoda teda,neviem či ti mám veriť.
Zasmiala som sa a povedala že je riadny podvodník a súhlasila s rande ,ale som ho dôrazne upozornila,nech si nič nedovolí,na to sa zasmial a odniesol tácku s dojedeným obedom do okienka a já som tam zostala sama a rozmýšľala,kde zas sa túla môj vlk,keď má byť so mnou,nejak často je preč,ale čo mi o vlku a on za dverami,normálne že ide ku mne.
Tak čo Ezechiel,hovorila som mu vduchu.kde si sa zas túlal?
Len tak vonku,čo si zvedavá.
Často sa vykrádaš von a najviac v noci,nechodíš ty náhodou na rande?
Bol ticho,teda to vlci randia,myslela som si?
Áno randia .
Smiala som sa ale v duchu,lebo by to bolo moc nápadné.
A kto je ta šťastná?
Vlčica.
To mi došlo,ale ako vyzerá.
Ako vlk.
Ty si zo mňa uťahuješ.
A čo povinnosti,ide ti učenie?
Juj ako z toho dokážeš vybrusliť,hmm ešte neviem niečo ma zaujíma viac a niečo menej inak máme už aj domácu úlohu,ale neboj je ľahká,len si urobiť poznámky z knihy a hotovo.
Večer som išla spať zavčasu,nejaká som bola unavená a ani ma nenapadlo,dať si dole retiazku s lebkou ,bola mojou súčasťou,aj keď si neviem vysvetliť,prečo som na nej tak závislá ,ale proste je to tak ,zase sa mi sníval podivný sen,zas tam bol ten hrozivý muž,išla som k nemu ,nedalo sa inak,nemohla som sa zastaviť,už som bola skoro u neho ,sedel na stoličke v nejakej miestnosti,ktorú som nepoznala,bola to malé miestnosť a ja už som bola u neho,vstal a pohladil ma po tvári,striasla som sa ,chytil ma za ruku a tiahol ma z miestnosti,po dlhej chodbe,ta bezmocnosť sa brániť ma ubíjala ,na konci chodby boli dvere a za dverami len jedne kus nábytku a to postel,k nej ma viedol,ja som tam nechcela,ale moje telo poslúchalo jeho už som bola u postele a sadla som si na ňu a moje ruky začali rozopínať gombičky na mojej blúzke a ja som ich nedokázala zastaviť,vykríkla som a posadila sa na posteli,na podiv som nikoho nezobudila,dievčatá spali ako zabité,cítila som cudziu prítomnosť,niekto tam bol a sadol si na kraj mojej postele,bol to ten chlap z môjho sna ,vykríkla som,vlastne nie chcela som ale nešlo to,z hrdla sa mi neozval ani hlások a on ma povalil do vankúša a zaľahol ma a zašepkal mi do ucha:Nikto ti nepomôže a náhle zmizol,už tam nebol a vtedy som vážne vykríkla,tak silno,až som zobudila nielen dievčatá,ale celú chodbu,dvere sa vyrazili a v nich stála profesorka a zasvietila svetlo a išla ku mne,keď videla ako aká som vystrašená,sadla si ku mne na postel a čičíkala ma ako malé dievča a ja som plakala ako malá,ale nedalo sa inak,potom mi povedala nech si dám župan a vyviedla ma von na chodbu a viedla ma až k schodom rovno do kancelárie riaditeľky a tam som musela povedať čo sa stalo,bolo vidieť že mi uverili a že sa vydesili.
Si si istá? Povedala riaditeľka.
Áno som si istá.
Tak to je vážne je späť a chce dievča ktorému zabil dedečka.
Teraz som spozornela a vyvalila oči.
Čo prosím to on mi zabil dedečka? Koniec 6 časti
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár