A takto sa ocitla tu na cintoríne skladala tu skúšku odvahy. Za chvíľu už bola úplná tma. Bola už tu úplne sama, nikde nebolo ani živáčka, začínalo jej byť chladno. Tenká jarná bundička síce dokázala zohriať cez deň, ale nie v noci. Teplota vzduchu bola pod 10 stupňov a dievčaťu bolo chladno, pritiskla sa o náhrobok a triasla sa zimou. Ľutovala že sa na to dala, ale detská hrdosť jej nedovolila cúvnuť a vzdať sa. To by mohli chalani o nej hovoriť právom že je zbabelec. Rozhodla sa tu zostať. Jednu noc predsa vydrží a hneď až sa rozodnie rýchlo z tadialto vypadne.
Sadla si na kraj jedného hrobu, oprela sa o náhrobok a zavrela oči, ale ani za nič sa jej nedarilo zaspať. Mala zlý pocit, ako keby sa malo niečo zlé stať a ten pocit ju neopúšťal.
Zrazu začula divný kvílivý zvuk z ktorého jej naskočila husia koža na chrbte. V momente vyskočila na nohy a rozhliadala sa po okolí a sama seba sa pýtala čo to bolo. Čo to len mohlo byť? Nezdálo sa mi to? Nezdalo, v momente sa ten zvuk ozval znovu a najdesivejšie na tom bolo, že sa ozval z hrobu pri ktorom sa snažila zaspať. Celá sa roztriasla. Nechápala čo sa deje, ale vedela že tu už nechce zostať ani minútu. Celá vydesená sa rozbehla k východu. Ako pádila tak sa nedívala pod nohy a podkla sa o koreň stromu. Neudržala rovnováhu a spadla na kolená.
Za sebou začula zvuk ako keby sa niekto vyhrabával z hrobu. V momente vstala a otočila sa a to čo zbadala bolo také neuveritelné a desivé, že sa zmohla to iba s hrôzou v očiach sledovať. Niekto sa naozaj vyhrabával z hrobu pri ktorom pred chvíľou bola. Nad hlinou trčala ruka. Vlastne to nebola tak úplne ruka, aspoň nie normálna, akú vidíte u normálnych ludí, ale bola to ruka v pokročilom štádiu rozkladu. A hneď za ňou ďaľšia ruka a hlava. Na tú bol asi najdesivejší pohľad. Bola to hlava bez očí. Na dievča sa dívli len prázdne očné jamky. Na tvári zostalo ešte trochu kože, ale aj tú trochu kože rozožierali červy.
To už dievča nevydržalo a do noci sa ozval jej srdcervúci výkrik. Chcela utiecť, ale nohy ju neposlúchali. Ako keby jej primrzli k zemi a nútilo ju to stále pozerať na zombiu, ktorá sa pomaly ale isto vyhrábávala z hrobu a stále ju pri tom pozorovala. Ona ju videla aj ked nemala oči. Pozerala priamo na ňu. Zombík bol chlap podľa črtov tváre. Čím viac vyliezal z hrobu tým viac bolo vidieť desivých detailov. Bol vysoký a statný. Na sebe mal cáry oblečenia. Bol naňho hrozný pohľad.
A už bol vonku celý. Pomaly sa kolísavou chôdzou nezadržitelne blížil k vystrašenej dievčine, ktorá pod jeho pohľadom bola ako prikovaná. Nemohla sa hnúť. Už bol tak blízko, stačilo natiahnuť ruku a mohla sa ho dotknúť. Už bol u nej, ruka mu vyletela k jej bielemu obnaženému hrdlu a stiskla. Na mrtvolu mal prekvapivo silný stisk. Dievča sa automaticky začalo dusiť, došiel jej kyslík, lapala po dychu, zatemňoval sa jej zrak. Strácala vedomie a stisk silnel. Padala do tmy.
Z posledních síl ho nakopla do nohy. Stisk povolil, dievča spadlo na zadok a lapalo po vzduchu, ktory sa jej pomaly dostával. Ale nemala vyhrané, zombiu sice trochu odkopla, ale tá vstala a blížila sa k nej, dievča dalo nohy na ramená a utekalo čo jej sily stačili. Bola však veľmi slabá, spomaľovala. Točil sa s ňou celý svet.
Posledné čo zbadala pred stratou vedomia bola rožklabená tvár zombie... Koniec prvej časti.
Napínavý príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
leitho
27. 1.januára 2009 00:33
tá gramatika je taká strašná, že som to ani nedočítal do konca...
2
ja som tam ešte žiadnych zombíkov nevidel a to chodím okolo pravidelne v nočných hodinách
3
zaujimave...strasidelne...ale ta gramtika...ma odtrhala od deja, ja detailista,zle sa mi sustredilo...
4
zatiaľ je to veľmi dobré len fakt tá gramatika...ale čítať sa to dalo takže v pohodke
Napíš svoj komentár