V škole, kde je úplne jedno kto si a čo ťa baví. Chodilo tam jedno dievča menom Liss. Bola veľmi milá, šikovná a múdra. Ale nemala veľa kamarátov, pretože bola uzatvorená. Vždy túžila po chlapcovi svojich snov, pretože skoro všetky jej spolužiačky si už našli frajera a ona nič. Bola z toho tak trošku smutná, pretože sa jej spolužiačky doslova smiali. ,,Ha! Ty nemáš chlapca?? Ja aj viem prečo...! Si tučná!“ Posievala sa jej Sandra. ,,Nie som...“ Bránila sa Liss a smutne sa pozerala cez okno. Prečo mi to všetci vravia? Nie som tučná a ani chudá, podľa mňa, tak akurát! Pomyslela si. Po škole prišla vždy smutná domov so sklonenou hlavou. ,,Čo sa stalo Liss moja?“ Spýtala sa jej mamka, keď ju zbadala ako nešťastne sa tvári. ,,Nič mami, ja len... mám zlý deň, nič viac.“ ,,Ale no tak! Urobím ti čaj, čo na to vravíš?“ ,,Hmm, fajn.“ Liss vošla do svojej izby a napísala si všetko do svojho denníka, ako dnes strávila deň. ,,Milý denníček, dnes som veľmi smutná. Spolužiačky sa mi vysmievajú akú mám postavu a že nemám chlapca. Čo mám robiť? S mamou sa o tom nechcem veľmi zhovárať, nechcem ju s tým trápiť. Však má ona viac starostí, nebudem jej pridávať ďalšie. Prosím, pomôž mi aspoň ty! Viem, je to bláznivé a veľmi hlúpe, ale daj mi aspoň to nejaké znamenie. Budem na to čakať, ďakujem.“ Liss si denník zamkla, aby jej texty nikto nečítal a položila ho na poličku medzi knihy. Na druhý deň Liss do školy nešla. Bola totiž sobota. Keď sa naobedovala, nemala čo robiť a von s ňou tiež nik nechce ísť... Tak išla sama. Prechádzala sa pri parku, vedľa stromov a myslela práve na to, čo napísala včera do svojho denníka. Na chvíľku sa zastavila pri veľkom strome, kde bolo miesto na sedenie. Pozerala zo strany na stranu. A jej oči si všimli veľmi sympatické chalana s čiernymi vlasmi. Sedel na druhej strane parku. Náhle sa postavil a smeroval k Liss. Ona sa však iba prizerala na zem, aby si nevšimol, že sa naňho pozerala. ,,Ahoj, ty si sa na mňa pozerala?“ Zastavil sa pri nej chlapec. ,,No... Tak troška.“ Hanblivo povedala so sklonenou hlavou na zem. ,,To nevadí, volám sa Neil.“ Povedal a podal si ruku s Liss. ,,Ja sa volám Liss...“ Hneď jej padla sánka dolu. Ako sa tak pozerala na Neila, bol krajší ako z diaľky a zdal sa byť milý. Mal prenikavé hnedé oči a veľmi pekný úsmev. Liss sa úplne zastavilo srdce a nevedela čo má robiť. Neil si prisadol k nej. ,,A počuj, už máš nejakého borca?“ Spýtal sa. Liss sa začervenala: ,,No, ešte nie...“ ,,Myslím, že také krásne dievča, by malo už mať, alebo sa mýlim?“ ,,Ale choď! Ja? A pekná? V škole sa mi vysmievajú akú mám postavu. Iba na tom ľudom záleží, nie na vnútre.“ Smutne dodala. Neil sa usmial a chytil jej ruku. ,,Sú to iba husi. Nevidím u teba niečo škaredé.“ Liss sa zastavil dych. Bola z neho hotová! ,,Ja... Neviem čo na to povedať... Si veľmi milý Neil.“ Stisla mu ruku a Neil jej zašepkal do ucha. ,,Páčiš sa mi, chcem byť tvoj chalan.“ Nakoniec ju pobozkal a Liss sa vznášala v oblakoch. ,,Aj ty sa mi páčiš Neil!“ Spoločne sa vybrali domov a obaja zistili, že majú blízko domy. Liss bola veľmi šťastná a nikomu nepovedala, s kým chodí a koho má. Vždy, keď si spomenula na Neila, sa jej zdvihlo sebavedomie, a keď ju jej spolužiačky opäť vysmiali, iba sa pobavene prizerala, ako sa vlastne strápňujú. Nič nie je silnejšie ako láska!
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
