Nostalgia

Navždy spolu nikto nikdy sám
tak sme si sľúbili a pozri,
dlho som kvôli tebe pil,
no z hlavy som ťa nevyplavil,

Ráno sa budím sám, bez teba,
vstávam myslím len na teba,
kráčam ulicami sám, bez teba,
večer zaspávam s myšlienkou len na teba.

Pri každej spomienke ma zabolí,
v srdci ma pichne v hlave zarmúti,
ako sme sa spolu budili,
po žúroch sa potom liečili,
ako sme sa svetom túlali,
lásku si vyznávali,
do očí si hľadeli,
ruku v ruke držali,

Kričím do prázdna,
nič sa neozýva späť,
situácia je jasná,
už niet cesty späť.
Budem dlho kráčať cestou samoty,
pomalé kroky, slzy vietor rozmúti,
zlomené srdce, nič nespraví,
možno tak vrátiť čas,
tam kde svet veril v nás.

V kolenách ma zlomí,
telo sa zemi kloní,
otras, nevládzem znovu vstať,
vravím si to chce iba čas.

Každá minúta je ako hodina
je to beznádej nezlomná
nie už takto nechcem žiť
radšej budem v zemi hniť.

 Báseň

3 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu