Monsterblack: Life is not always sweet like a lollipop

Dlho som uvažovala, že napíšem príbeh, tak tu je Prajem príjemné čítanie, ale najviac by ma potešilo kebyže zanecháte zmysluplný komentár. PS: Tento príbeh je vymyslený, žiadna skutočná udalosť z môjho života.

Volám sa Emily. Žijem v Miami - najväčšom meste juhovýchodnej časti Floridy. Som štrnásťročná dievčina, ktorá bude mať o 4 mesiace svoju milovanú 15. Túžim mať mačku, tento sen mám už od svojho detstva. Mama mi ju bohužiaľ nedovolí, pretože nepotrebuje mať chlpy po celom dome. Ale nechce mi veriť, že nie každá mačka plzne! Mám dvoch ďalších súrodencov - Mark a Nina, dvojičky, ktoré majú 8 rokov. Mám ich oboch strašne rada, ale niekedy mám chuť ich zabiť. Otec nás opustil, keď som mala 12 rokov (Mark a Nina mali 5). Vychováva nás mama (Lindsay, 35 rokov), ktorá chodí do práce. Je to manažérka a svoju prácu naozaj miluje. Chodím do 9. triedy, a chcem sa stať veterinárkou. Chcela by som navštíviť mestá ako New York, Paríž, Londýn, Sydney, a Los Angeles, strašne ma to tam láka.

Bola to upršaná, obyčajná jesenná sobota. Už od rána som blúdila po dome a rozmýšľala, čo také budem robiť, keď má celý deň non-stop pršať. Za počítačom sa mi sedieť nechce, ani pozerať telku, a to už nie hrať sa so súrodencami... Najradšej by som sa vyparila von s mojimi kamarátmi! Lenže to sprosté počasie nám v tom bráni. Zamierila som do kuchyne a od nervozity som si dala čokoládu, tá mi vždy pomôže. V tom okamihu pribehli za mnou moji ,milovaní' súrodenci.
"Emily, daj mi čokoládu." - spustil svoje žiadajúce slová Mark, ktorý pred chvíľou vstal a ešte ani oči nemal otvorené.
"A čo tak povedať kúzelné slovíčko?" - milo som mu odpovedala.
"Čáry máry daj mi čokoládu!" - v tom sa Nina začala smiať na plné pľúca. Nechápem, čo je na tom vtipné, ale nechám ich tak.
"Emily, prosím, dáš mi kúsok čokolády?" - prosila moja mladšia sestra s jej milým hlasom a jej žiarivými modrými očami.
"Keď tak pekne prosíš, tak tu máš." a podala som jej tabuľku z mojej čokolády.
"A ja čo?" smutným hlasom odvetil Mark.
"Ty si ber príklad od svojej sestry." - urobila som si z neho srandu a podala som aj jemu tabuľku čokolády. Radšej sa nad nimi zľutujem než aby som ich počúvala. Obaja poďakovali a hneď boli fuč vo svojich izbách. Konečne budem mať nachvíľu od nich pokoj. Keď ma nervozita prešla, išla som nachystať raňajky celej mojej ,family'. Urobila som lievance. Konečne sa mi podarili, toto je asi môj prvý úspech v živote. Keď boli lievance hotové, potichu som zavolala Ninu a Marka aby sa išli najesť. Obaja boli strašne radi, pretože lievance milujú. Naložila som lievance mojej mame a išla som ju prebudiť. Dostala ,raňajky do postele'. Vošla som do spálne a tichým hláskom som zvolala:
"Mami, vstávaj. Raňajky sú tu!" - mama sa na prvý šup zobudila.
"Čo mi to tu nesieš?"
"Raňajky, mami."
"Ty si robila lievance?" - začudovaným hlasom sa ma opýtala a pozrela sa na mňa nechápavým výrazom. Áno, ten jej výraz milujem .
"Áno mami, robila som vám všetkým lievance."
"Urobila si ich kvôli tomu, aby som ti dovolila mačku, však?"
"Nie, mami. To ti nemôžem urobiť raňajky?"
"Jasné, že môžeš, ja len srandujem." - vtipným hlasom odvetila a začala jesť lievance.
"Emily, úžasnejšie lievance som nikdy nejedla!" - povedala s plnými ústami moja mama.
"Mami, zase nepreháňaj." a obe sme sa v tom okamihu zasmiali. Odišla som zo spálne a išla som sa tiež najesť. Nina a Mark už boli najedení, prezlečení a išli sa hrať na playstation hru, ktorú som im kúpila k narodeninám. Sú na tej hre normálne závislí. Dojedla som a následne som išla umyť riad. V televízii dávali ,Titanic', tým, že som nemala na pláne nič robiť v tomto upršanom počasí, tak som si ho pozerala spolu s mamou. Poplakali sme si trošku, ale aspoň sme mali pokoj od deciek. Ten systém nikdy nepochopím! Ide 10 minút film a 15 min. reklama, už mám z toho nervy. V tom sa ozvala moja mama a začala mi klásť otázky o mojej vysnívanej mačke.
"Emily, že tú mačku nemyslíš vážne?"
"Myslím."
"Je to tvoj sen od malička, vlastniť mačku, to viem, ale Emily, preboha, ako si to tu predstavuješ s mačkou?"
"Mami, ako by som si to asi predstavovala? Normálne. Mala by svoje hlavné územie u mňa v izbe. Kúpila by som jej škrabadlo, hračky, záchodík a všetko potrebné. A keby mi tie dve malé zvery nedali pokoj (súrodenci), jednoducho by to vybavila moja mačka." - vtipným hlasom som mojej mame odpovedala. Mama spustila jej smiech, a ani ja som sa jej smiechu neubránila.
"Emily, ty máš teda predstavivosť." - odvetila moja mama. V tom som počula krik z Markovej izby, určite sa zase hádali o tú hru. Išla som tam za nimi robiť poriadky. Vtrhla som do ich izby a zrevala mojim uškriekaným hlasom:
"Čo to tu vyvádzate?!" - v tom som videla ako sa tie dve zvery ťahajú o ovladač od PS.
"Mark mi nechce dať ovladač." a v tom buchla Marka po ruke, neudržal ovladač a padol na zem.
"Nina, si normálna?" skríkla som po Nine ktorá skoro chytila infarkt.
"Ty blbaňa, skoro si pokazila ovladač." - vynadal jej Mark. Začali po sebe vrieskať. V tom som neudržala svoje ústa a začala som aj ja.
"Takže! Keď sa neviete správať, urobím to takto. Zabavujem vám tu hru, pretože sa neviete správať!" Obaja sa urazili. Nina išla zavolať mamu. Mama prišla do izby a začala to vybavovať. Nakoniec som im tú hru zabavila a povedala som, že ak sa polepšia im ju vrátim a môžu sa hrať koľko chcú. Išla som s mamou dopozerať Titanic, a potom som išla na môj notebook, ktorý som si kúpila z vlastných peňazí z mojej letnej brigády. Išla som na sociálnu sieť - Facebook - kde som uvidela jednu osobu....

Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

Life is not always sweet like a lollipop | 1. časť

2 komenty k blogu

Horúce!