Počiatok je dávny, netušil som do čoho ma osud zavlečie,
čas s tebou rýchlo tiekol, veď je to takmer desaťročie.
Nechceli sme veľa, priali som si len jednu vec,
zobúdzať sa vedľa seba, veď to vieš.
Pod nohami len náš svet, nad hlavami krásne nebo,
no aj keby pršalo, boli sme si sami sebou.
Pospájané životy, rozprávanie sa bozkami,
slová zvykli sme si čítať z očí medzi riadkami.
Keď práve tu nie si, cítim ako vákuum rastie boľavo,
tam uprostred hrude, no tak trochu vľavo.
Odpočítavali sme ten nečas keď náš spolu niet,
nič len clivo a navôkol bezfarebný svet.
Chvíle som Ti daroval, seba som ti venoval,
ty si sa mi odovzdala, celá si mi prepadala.
Tak podozrivo podobná, stretal som ťa v odraze,
stáli sme si za to, a nikto nám to nezakáže.
Musím ti povedať, čím pre mňa si, vlastne to vieš,
tak prečo, prečo to bez milosti to zneužiješ.
Keď odchádzaš ruky prosia, zostaň s nami,
keď odchádzaš, sú choré po objímaní.
Nemôžem vrátiť čas, oči sa len oprú k stene,
mňa si so sebou nezobrala, hádanky zostanú nerozlúštené.
Vzájomnosť na celé dni, poznáš tie pocity,
no ty odišla si a mne je zima na city.
Zostalo mi ticho, po ktorom píska v ušiach,
vravíš, že aj tebe tak prečo tá rana v dušiach.
Vraj máš podobné pocity, ako keď sme sa našli,
tie pocity, ktoré sa vrátia, nikdy neodišli.
Naháňam sa za tebou, no už zabúdam za čím,
naháňam sa, a dobrovoľne sa tým mučím.
Hľadám to čo už asi v tebe nie je,
no stále verím, že to niekam speje.
Stále neverím, žijeme odlúčene,
mám svoj svet, beží podľa mysle predurčene.
Svet kde pravda už neuspeje,
kde nič o tebe neviem, a to mi prospeje.
Tým čo bola si mi, nedá sa mi vyjadriť,
ten postoj iba ty si dokázala zastaviť.
Kde sa stratila, prečo planéta je vyľudnená,
nedala sa chytiť, ako keď vytráca sa ozvena.
Započal sa život, končí zóna komfortná,
môj začal tam kde láska naivne nesmrteľná.
Teraz, môj život nie je v rukách mojich,
daj si pozor, máš dva životy v rukách svojich.
Neviem či život ďalej prečkať, si ďalej ako studnica v oáze,
potláčaš môj úsmev, lieky držia ma v extáze.
Je to neuveriteľné čo urobíš kvôli žene,
no ja spravím to pre teba, neurobím to pre ne.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.