Začalo krásne sobotňajšie ráno. Prebudil ma spev vtákov a ten úžasný pocit. Dnes budem konečne s človekom, ktorý vniesol do tohto kúska srdca tak veľa. Nočné telefonáty, ktoré trvali aj 2 hodiny, nekonečne veľa rozhovorov a ten tvoj smiech... Cítila som, že to bude niečo nové a krajšie. A tak som sadla na autobus a šla. Triasla som sa od nervozity, ale radosť bola silnejšia.
No keď som vystúpila, utekala som preč. Tá nervozita, ach. No ty si na mňa zavolal a ja som sa zas cítila tak úžasne. Správala som sa fakt hlúpo, smiala som sa ale ty si mal pre mňa pochopenie....
Dlho sme sa rozprávali, až si ma objal a vo mne zrazu niečo začalo rásť. Usmial si sa, jemne si ma pritisol k sebe a povedal, som rád že som ťa spoznal... Na pery si mi vtisol dokonalý krásny bozk, taký, aký som ešte v živote nezažila a cítila som sa zase raz ženou.
Hovoríš: povedz mi, čo ťa prvé napadne... A ja som povedala len 2 prosté slová... Buď mojim....

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár