Ruku na srdce. Koľkým z vás už aspoň raz v poslednom období napadla podobná myšlienka? A kto z vás zatúžil po tom, vrátiť sa späť do čias, kedy boli ešte chvíle strávené pri počítači pre nás výnimočné? Iste teraz sa obraciam skôr na tých starších birdzákov, ktorí prežili detstvo a väčšiu časť dospievania bez týchto technických vymožeností, ale aj tí mladší si určite pamätajú, aké pocity v nich vyvolával prvotný kontakt s PC.
Tie nekonečné možnosti. Už sme si viac nemuseli nahrávať skladby z rádia na pásku. Vďaka internetu sme si mohli všetko čo sa nám vtedy páčilo jednoducho a skoro zdarma stiahnuť a počúvať bez rušivého šumu, ktorý vtedajšie kazety produkovali. Taktiež už viac nemusíme čakať, kým v televízií pustia nejaký konkrétny film či seriál alebo klip, čo sa dnešným deckám, ktoré žijú v dobe, kedy si môžu všetko hneď nájsť protiví pomyslieť, že by museli na tieto veci čakať. A čo prvé hry? Jasné. Na tie máme všetci najkrajšie
spomienky. Pre mňa sú to spomienky na pekné časy, kedy som si neuvedomoval, ako sa bude technika ďalej vyvíjať a čo prinesie ľudstvu. Práve tieto tri veci boli u mňa asi prostriedkom, ktorý ma priviedol aj k používaniu samotného internetu.

Napriek početným výhodám, ktoré táto internetová doba ponúka (nebudem menovať-všetci poznáme), priniesla už mnoho chaosu v mysliach ľudí. O vzťahoch nehovoriac. Ľudia sa jeden od druhého izolujú, boja sa záväzkov, chýba dôvera, samotná nádej v lepší život. Mizne ľudskosť a celkovo tá mentalita sa mení. Niektorí čo kedysi verili v lásku na celý život medzi dvoma partnermi, dnes tvrdia, že je to hlúposť a pokiaľ niečo nefunguje treba
sa rozviesť, než aby to napravili. A hneď si aj nájsť náhradu za predošlého partnera, čím sa spravidla len zrania. Ego tu zohráva svoju úlohu, no aj presvedčenia, ktoré sme odkukali od tejto nesprávne nastavenej spoločnosti.

Čo všetko prináša tieto zmeny v mentalite? Faktorov je istotne viac než len prehnaná vyspelosť technológií. Média sú pekný príklad, ako my čitatelia často dovoľujeme ľuďom, ktorí skrz ne publikujú svoje články, aby formovali náš pohľad na určité veci. Uvedomujeme si, že sú to všetko pre nás úplne neznámi(!) ľudia??? Nič o nich nevieme. Pravdepodobne s nimi nikdy ani do kontaktu neprídeme. A my dovolíme, aby nám nejaký cudzí, pre nás úplne nepodstatný človek vnucoval svoj štýl života? Nenarážam len na lifestylove magazíny, ale aj na servery ako Diva, Azet a podobné, ktoré svojím obsahom pretvárajú hodnoty spoločnosti a ohrozujú mládež, čo ma najviac štve.
Táto skupina bola je a vždy bude tá najzraniteľnejšia.
Práve počas dospievania si totiž človek osvojí najviac návykov. Ide o to, že v tomto prípade tie nesprávne.
Bádam tiež, ako negativita v ľuďoch (obzvlášť medzi mladými) narastá, čo vidno v internetových diskusiách, kde si títo jedinci kompenzujú svoje problémy z reálneho života a pocity menejcennosti tak, že ich chcú preniesť na ostatných. Nechcem si predstaviť v akom chaose budú žiť ďalšie generácie ľudí, keď už teraz je situácia zlá.
Dnešná mládež a aj moji rovesníci sa mi vidia nezaujímaví. Nenašiel som vhodnejšie slovo, ktoré by vystihovalo moje pocity z nich. Nezaujímaví preto, lebo sa mi všetci vidia skoro rovnakí, napriek tomu, že chcú, aby ich odlišovali od väčšiny. Možno dosť zovšeobecňujem, lebo sú aj výnimky, ktoré osobne poznám, alebo ešte žiaľ nepoznám. Prečo je napríklad v tejto dobe úplne nemožné dostať sa na pracovisko, kde by nebolo každú chvíľu počuť vulgarizmy? Prečo teda, keď sa tak snažia byť ''odlišní'', nejdú radšej proti davu, ale naopak nechajú sa ním strhnúť?


Posadnutosť počítačmi učí ľudstvo menej komunikovať.
Kto pozná tento príklad, keď som pohrúžený do nejakej činnosti pri PC a príde niekto za mnou s nejakou otázkou, alebo sa len chce rozprávať a ja zareagujem podráždene, alebo ho úplne odignorujem, akoby tam nebol? Taktiež mnohí ľudia obmedzili priamu komunikáciu a nahradili ju dopisovaním si, lebo pri nej sa cítia bezpečnejšie. Komunikácia cez chat je však chabá náhrada za ozajstný rozhovor. Pokiaľ je akýkoľvek vzťah medzi dvoma ľuďmi viac založený na nej, nikam nevedie. Základom každého vzťahu je komunikácia. Aj toto je predsa komunikácia. Čo chcem povedať je, že pri tomto druhu človek, s ktorým si dopisuješ, prijme len cca 10% všetkých informácií, ktoré by inak dostal, keby si s ním hovoril osobne. Chýba tón hlasu, očný kontakt, výraz tváre, reč tela...
Koľko nedorozumení teda musí zbytočne vznikať, keď si niektoré veci vymieňame len touto formou? O čo viac pri nej musí človek dbať o to, aby sa vyjadril zrozumiteľne, a aby aj tá druhá strana pochopila presne to, čo chce ten prvý povedať a nevysvetlila si to po svojom? Koľkokrát dávame priestor pochybnostiam, keď nám niekto neodpíše včas, alebo vôbec? Pre kvalitný vzťah je potrebné, aby mali ľudia základné postoje/hodnoty/presvedčenia spoločné. Koľkokrát si aj myslíme, že máme a nakoniec vysvitne, že nemáme. V tomto je zas internet prospešný. Ľahšie sa dá nadviazať prvotný kontakt s osobou, ktorá spĺňa naše najpodstatnejšie podmienky. Pomocníkom je kvalitne vyplnený profil. Platí len za predpokladu, že sa daná osoba nevydáva za niekoho, kým nie je a my zas správne pochopíme len toľko, čo je napísané.
Je tu aj jedna pasca, do ktorej zvyknú mnohí upadnúť, keď v ich živote už je niekto, ku komu sú citovo pripútaní. Sledovanie niečiej aktivity či už tu na Birdzi alebo potom na FB a inde. Bolo už tých prípadov, kedy žiarlivá žena sondovala partnerovu činnosť, čo komentuje, s kým si píše...Je to celkom pochopiteľné, ak to niekto robí, no v konečnom dôsledku to vedie k stroskotaniu vzťahu. Tu by si mal každý položiť otázku, či to za to stojí a či ide o zmysluplne využitý čas, keď niekoho takto špehuje.

Čas je vzácny dar. Premrhať ho neužitočnou činnosťou, ktorá často pramení z používania počítačov je hlúpe. Milióny ľudí denne sedia pri porne, niektorí aj celé hodiny. -Ďalší dôvod, pre ktorý som zvolil tento nadpis článku.
Porno je po internete asi tak rozšírené, ako hmyz vo vzduchu a každý bežný užívateľ sa s ním už počas svojej praxe stretol. Vlastne aj vtedy, keď máš v prehliadači doplnok pre filtrovanie tohto obsahu, v internetovom vyhľadávači
zaheslovaný bezpečný režim a na počítači nainštalovaný K9 protection (inak výborný program), nie si celkom uchránený od tohto obsahu a na internete z času na čas natrafíš na niečo čo by tam už nemalo byť. Opäť raz použijem mladých, aby som priblížil, aký vplyv má porno na kvalitu ich života. Ak si tento návyk osvoja už počas dospievania, môžu sa stať závislými.
Ako je to s každou závislosťou, postupne im uniká realita, uťahujú sa do tohto svojho sveta, chýba im nádej a následne snaha z tejto závislosti vykľučkovať. Je tu riziko, že na ľudí sa začnú pozerať, len ako na sexuálne objekty, čím vlastne, ako som v úvode článku naznačil, nevedomky dovolia, aby v nich zomrela ľudskosť a mnohé pekné vlastnosti, ako sú vnímavosť a ochota
vypočuť/pomôcť, ktoré do tohto pojmu 'ľudskosti' zahŕňam. Všetku svoju energiu venujú len tým, ktorí im môžu niečo dať.

Nedávno som čítal veľmi pekný článok na túto tému od jedného amerického psychológa, ktorý si tu dovolím zdieľať:
» m.topky.sk/cl/11/1474401/...

Objasňuje isté problémy súčasnosti, ktoré ľudia asi nechápu ako prišli. Po pozornom prečítaní textu sa dajú objaviť odpovede aj na problémy typu, prečo ľudia uzatvárajú manželstvá a privádzajú na svet deti v stále vyššom veku,
poprípade ich neuzatvárajú vôbec a ani po deťoch vôbec netúžia.

Dalo by sa veľa písať a uvažovať na tému prečo bolo bez internetu lepšie. Spomeniem ešte poslednú vec, aby článok nebol príliš dlhý, lebo ešte chcem veľa povedať a hlavne chcem čitateľov, ktorých neodradí dĺžka článku.
Touto vecou je kvalita súčasnej hudby. Vďaka internetu má prakticky každý k dispozícií vysoko profesionálne programy na jej tvorbu. Takže má teda každý laik, ktorý nepozná hudobnú teóriu a len sa riadi pri tvorbe sluchom možnosť predávať svoje beaty, ktoré vydavateľstvá kupujú kvôli trendom. Stačí si zapnúť rádio a vypočuť si prvú otrasnú skladbu čo zahrajú a porovnať ju zo skladbou, ktorá sa nám zdala byť otrasná pred desiatimi či dvadsiatimi rokmi. Hneď poznať, že kvalita produkcie poklesla ešte o kus dole. Nehovorím, že súčasná hudba je zlá (texty nehodnotím), len toľko, že rádiám už nerobí problém pustiť do éteru aj nepočúvateľné veci.




Je veľa veci ktoré človeka pripútavajú k PC. Vždy pri každej z nich sa treba ponoriť do svedomia a rozlíšiť či ide o zmysluplne využitý čas alebo nie. A pokiaľ cítiš, že nie, netreba sa báť a tejto pripútanosti sa vzdať. Tvoje opakované NIE je zaručeným kľúčom k úspechu. Žiadne obavy. Dni si môžeš naplniť inou činnosťou, ktorá sa ti bude zdať užitočná. Tým, že obmedzíš používanie počítača to nemusí znamenať, že sa budeš celý čas nudiť.
Čo keby sme si namiesto tohto našli čas na hlbšiu komunikáciu s ľuďmi v reálnom živote, alebo na vyliečenie problémových vzťahov (s rodičmi a pod).
Komunikujme s druhými! Nebojme sa rozprávať (o sebe) a učme sa počúvať. Veľa poznatkov získaš, aj keď sa len dáš do debaty so seniormi. Berme ich ako spojencov v tomto svete, a nie ako nepotrebnú príťaž, lebo sú pomalí. Veď oni sami toho prežili viac než my teraz. Máme sa čo učiť.
To, že si zmysluplne naplníš dni je aj prevencia pred tým, aby raz, keď budeš starší neprišlo trpké uvedomenie si, že či si svoj život azda nepremárnil.
Dnes sa každý na všetko sťažuje. Málokto žije spokojný život a dôvod prečo to tak je, je veľmi jasný. Problém dnešnej doby je, že človek má častokrát ďaleko viac než v skutočnosti potrebuje a potom mu pravá podstata života, ľudskej existencie uniká.
Keď počuješ ako sa niekto sťažuje, never mu. Má všetko k dispozícií. Stačí tak málo, aby aj on sám našiel pokoj a vyrovnanosť so svojim stavom.

Mňa osobne teraz čaká veľká výzva, nakoľko som si naplánoval na tento mesiac, že vydržím celý čas bez internetu. Tento detox momentálne aj dosť potrebujem. Doteraz som si všetky predsavzatia splnil a to si dávam už poldruha roka, na každý mesiac jedno, vždy iné predsavzatie.
Dnes teda vyberám batériu z notebooku a najbližšie ju vrátim, až keď si toto splním. A ktovie. Možno napíšem aj nejaký blogovy príspevok
vo forme denníka, ako som prežil toto obdobie.


Tento článok je určený najmä pre tých, ktorí už stratili akúkoľvek chuť do života a len prežívajú zo dňa na deň ten istý stereotyp. Snáď sa mi podarí ukázať im, že život sa dá žiť aj inak.

 Vyznanie
Komentuj
 fotka
geezer6321  1. 6. 2015 00:34
Velmi zaujimavy clanok. Chvalim
 fotka
likjul  1. 6. 2015 07:14
Screenshot
 fotka
tomias  1. 6. 2015 08:59
Moje slova! Tiez by som skusil obdobie bez internetu lebo ho mam vela, ale aktualne to nejde z roznych dovodov, kazdopadne viem si to predstavit.
Na clanku sa mi paci, ze si nepouzil anglicke, nemecke atd.slova, vyrazy, bez ktorych sa dnes ludia (asi) nevedia inak vyjadrit.
5* davam
 fotka
heineken  2. 6. 2015 12:36
clanok ktory hovori aj o destruktivnej stranke internetu. Koho by napadlo ,ze z internetu sa moze stat celkom vazny problem. V 21. storoci ludi trapi vselico, od hospodarskej krizi az po oteplovanie. Net ma vplyv na vyvin jednotlivca, nepochybujem o tom.
 fotka
patha  14. 9. 2020 16:17
jaaj jak ja neznasam taketo chujove moralizovanie
Napíš svoj komentár