Lovec - úvod

Tak...po značnom úspechu Pádu do prítomnosti som sa rozhodol, že by som sem začal dávať aj inú knihu, ktorú mám práve rozpísanú. PDP je totiž dávno napísaná kniha a len to sem kopírujem, pri Lovcovi by som však chcel, aby bol od istého bodu dej determinovaný čitateľmi. Zároveň by sa teda menil a vyvíjal. Tu sú také ´profily´ dvoch hlavných postáv knihy, od ktorých stretu bude dej závisieť len na vás

----------------------------------------------------------
Lovec
---------------------------------------------------------
„Dole kapucňu!“ rozkázal neznámy a ja som začul cvaknutie poistky. Chytil som kapucňu medzi dva prsty a stiahol som ju na temeno. Začul som, ako si bandita odpľul a zhnusene pokrútil hlavou. „Zmutovaná beštia...skap!“ zrúkol odrazu a stlačil spúšť. Čakal som to. Vrhol som sa dopredu, znova do kotúľu. Guľka sa rozprskla za mnou a šrapnely sa mi zaryli do chrbta. Žiadne problém, potom to vytiahnem. Dopadol som rovno pred luk, chytil som ho do ľavej ruky a pravou som doň vložil šíp. Namieril som hore a vystrelil som. Sekundu potom vystrelil aj bandita, no guľka ma minula na plnej čiare. Zato môj šíp mu prerazil ľavú časť hrude. Ozývalo sa tiché búchanie, keď jeho mŕtve telo udieralo o skaly a potom jedno hlasnejšie, keď tvrdo dopadlo do piesku. Nala vyletela z chaty a pribehla ku mne. Poškrabkal som ju za uchom a vybral sa k mŕtvole. Ležala tvárou k zemi. Stúpil som jej na rameno a otočil ju. Klobúk spadol na piesok.
-----------------------------------------------------------
Sheyn
-----------------------------------------------------------
Pár minút si z tieňa jednej bočnej ulice obzerala svetlé nože, kým nevybrala ten pravý – zahnutý nôž z chrbtice nejakého zvieraťa, zložený zo stavcov, ktoré boli upevnené medenými lankami. Počkala, kým sa okolo stánku nahromadí trocha viac ľudí. Potom sa cez nich znova začala predierať. Tentoraz však nezastavila na konci radu, ale vyšla z neho a natiahla k predavačovi ruku, v ktorej ležali dve zlaté – presná cena malého nechutného nožíku, ktorý ležal vedľa toho jej. Predavač sa k nej natiahol, no do Sheyn akoby zozadu niekto udrel. Zapotácala sa a stiahla so sebou na zem zopár nožov, vrátane toho nechutného, aj toho z chrbtice. „Prepáčte, nechcela som...“ zamrmlala a začala nože zbierať. Naklonila sa nad ne tak, aby zatienila výhľad a strčila si chrbticový nôž do záhybu svetra. Keď poukladala všetky nože späť na miesto, strčila si mince späť do vačku. „Viete čo, rozmyslela som si to.“ sklopila zrak ospravedlňujúco. To bol jeden z jej darov – nezdedila len silný temperament po otcovi, ale aj krásu po mame. Tieto ´psie oči´ prinútili aj najtvrdšieho chlapa zamyslieť sa, či niečo nespravil zle. Fungovalo to, samozrejme, aj teraz. Predavač len mávol rukou a široko sa na ňu usmial. Sheyn si potom prerazila cestu späť do bočnej uličky, kde skontrolovala, či ju nikto nevidí. Vytiahla z vrecka nôž a láskavo ho pohladila. Hodila ho späť do vrecka a vybrala sa preč od trhoviska. Darček na narodeniny si už našla, viac dnes nepotrebovala.
----------------------------------------------------------


P.S.: Dej mám už viac-menej premyslený, takže vaše ovplyvnenie by menilo hlavne vzťahy medzi postavami a hlavnú dejovú líniu, ktorej odchýlky mám už vymyslené. Čo si o tom myslíte?

 Napínavý príbeh

3 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu