Ako som sa stala mizantropom aneb Ďakujeme, že ste využili služby Slovak Lines

Viete, ono je to tak, že keď sa človek má učiť 15 maturitných okruhov zo slovenčiny (pričom je to úplne zbytočné, lebo nakoniec sa ma spýta, čo je ortoepia a potom budem mať interpretovať legendu o svätom Svoradovi a Benediktovi a ja jej poviem len "Gééé?"), tak má zrazu 1500 inšpirácií na blog

V živote existuje nekonečne veľa nevyriešiteľných otázok... Jednou z tých najťažších je otázka, prečo v autobuse hlásia zastávku ako "Pezinok - Grinava Jednota", keď tam žiadna Jednota v skutočnosti nie je??? Keď hlásia zastávku "Pezinok - Grinava kostol" a autobus zastaví niekoľko sto metrov za kostolom, bežný smrteľník je ešte ochotný pochopiť názov zastávky... Ale keď hlásia zastávku Jednota, pričom mám naozaj dobre odsledované, že na hlavnej ceste v Grinave fakt žiadna Jednota nie je (spravila som si z toho koníčka a nazvala som ho "číhanie na jednotu" ale po tristopäťdesiatomôsmom pokuse ma to prestalo baviť), tak to je rozhodne na počudovanie a pozastavenie... To som fakt jediná na tomto svete komu to vadí???

Ako rodená Bratislavčanka, som vôbec netušila o čo som 18 a pol roka života prichádzala, keď som necestovala Slovak Lajnsom... Keď idete v MHD občas sa Vám podarí zachytiť rozhovor, čo fakt stojí za to, ale obvykle to netrvá viac ako 10 minút, kým daný interpret, mysliteľ, vedec a mudrc vystúpi. Ale keď cestujete hodinu z Bratislavy do Modry ako hrdý CéPéčkár (pozn. autora: cépéčkár je slovo utvorené zo podľa stránky cp.atlas.sk a taktiež ho môžme považovať za skratku slova "cezpoľný"), tak si toho stihnete zažiť omnoho viac, než v obyčajnej bratislavskej hromadnej doprave!

Minulý týždeň sme mali v Modre deň vínnych pivníc a tak sa celá časť Bratislavy, ktorá chcela byť "in" nahrnula do Modry, pričom aj ružové blonďavé pičenky a ich opálení nabíjači využili služby Slovak Lines, keďže sa chceli ožrať viac než by bolo vhodné na šoférovanie naspäť domov do Bratislavy. A tak som si sedela v preplnenom autobuse (čo je vlastne super úspech, lebo občas musíte sedieť vodičovi na klíne ak sa chcete do autobusu dostať) obklopená blondínami a nabíjačmi a počúvala ich duchaplné rozhovory... Jedna zo stáda blondín v lososových tunikách zdvihla telefón a volala kamarátke:

(nasleduje parafráza, ktorá sa bude snažiť, čo najviac podobať citácii)

"Ježííííš Mici čááááu!!! Ty máš dnes narodky, že mojááá? Tak ti teda prajem nech sa ti darí, nech si šťastná, nech máš veľa peniažkov, v biznise nech sa darí, veľa hmotných i nehmotných statkov, veľa cenných papierov, zlata, šperkov... čo som ešte zabudla zlatko? No veď vieš, proste nech si žiješ luxusne!!! .... áááno.... do Modry idem... hééééj... ale už hodinu cestujem tých 30 kilometrov a furt tam nie sme, jaké trápne.... hahaha hihihi... ááááno mojááá... dobre dobre dobre... ozvi sa mojenko, áno, oslávime... áno, papiky... papa, jasné... papík... pa!"

Ku koncu jej monologického dialógu som už musela počítať do 10 a potom znova a potom ešte osemkrát, lebo som mala chuť jej zrúknuť do ksichtu, nech dostane AIDS, lepru aj rakovinu a potom si s tými statkami vytrie svoju botoxovú riť! Ja viem, že je to hnusné aj odo mňa, že ma niečo také napadlo... Ale preboha kam smeruje tento svet, keď si ľudia namiesto zdravia a lásky prajú k sviatkom prachy, akcie, nehnuteľnosti, komodity, valuty a neviem čo všetko? Nenávidím ľudí... niektorých viac, niektorých menej... ale nenávidím...

Opäť raz v buse, z Bratislavy do Modry, konkrétne dnes poobede, asi 14:niečoniečo... Na Račianskej ulici v Krasňanoch po ceste pomedzi autá behal malý diviačik. Netuším ako sa tam dostal. Ktovie... možno bol besný, keď zliezol z lesov, medzi ľudí. Ale možno aj nie. Možno sa len fakt zatúlal a nevedel kam sa podieť. Každopádne pohľad na zviera, ktoré zvádzalo boj o život na ceste plnej áut a bežalo zároveň s nimi, lebo nevedelo, ako sa odtiaľ vymotať, bežalo z posledných síl ale napriek tomu podobne rýchlo ako autá okolo neho mi lámal srdce. A ľudia v autobuse sa smiali... Nesmiali sa len tí, čo spali... Inak bolo všade počuť len "Aha, divá sviňa na ceste!" a iné pobavené reakcie... Nikto, ani len jeden jediný človek z tých všetkých nevnímal, že to zviera je utýrané, bezmocné, dezorientované a vystrašené na smrť! Nechápem ľudskú ľahostajnosť... V tom momente by som bola schopná vyhodiť na cestu ktoréhokoľvek z tých ľudí, čo sa na tom tak fantasticky bavili, nech si to s tým diviačikom vymenia, či by im bolo do smiechu...

A myslite si o mne, čo chcete... Nenávidím ľudí! Nenávidím to, čo zo sebou ľudia nechávajú robiť. To, že strácajú zmysel pre skutočné hodnoty. To, že zabudli, čo sú city a empatia.

A viete, čo je najsmutnejšie?

Ja taká nie som... A napriek tomu, jediné na čo sa zmôžem, je zlosť a nenávisť...

 Blog

24 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu