Musel rýchlo niečo vymyslieť, pretože mu dochádzali sily a každú chvíľu očakával výpad, ktorému nestihne uhnúť, alebo ho vykryť.
Porazil už desiatky upírov a iných nemŕtvych, ale ešte nikdy nevidel takú smrtiacu kombináciu rýchlosti upíra a zručnosti s dvoma mečmi.Obidva meče sa v rukách upíra chovali od seba úplne nezávisle, ale zároveň sa dokonale dopĺňali.Ledva vykryl prvý meč už tu bol druhý o nič menej smrtiaci a preto mu zostal čas iba na krytie a úskoky.
Potreboval ho nutne zbaviť aspoň jedného meča aby sa jeho šance aspoň trochu zvýšili.Bojovali vo veľkej kruhovej miestnosti, ktorá slúžila pravdepodobne ako cvičisko šermu.Keď vstupoval do tejto miestnosti všimol si že je úplne prázdna a podla prázdnych držiakov na zbrane, ktoré viseli po stenách usúdil že len nedávno túto miestnosť niekto v rýchlosti vypratal.
Miestnosť bola úplne prázdna až na bosú postavu v strede miestnosti, ktorá držala volne v rukách svoje dva krátke meče a nehybne si lovca merala pohľadom.To trvalo ale asi len pár sekúnd a postava sa s rýchlosťou, ktorá vyrážala dych rozbehla na Lovca, ktorý ju aj napriek svojmu výcviku a zostreným zmyslom videl ako rýchlo sa približujúcu sa čiernu škvrnu.
Aj keď bol na začiatku miestnosti a postava v čiernom saténe v strede, ledva stačil vytasiť meč aby vykryl prvé dva výpady.
Ale v tedy bol ešte celkom svieži, ale teraz krvácal z tuctov malých rán po celom tele a cítil ako mu z odchádzajúcou krvou odchádza aj energia.V duchu si nadával, že sem vbehol len s mečom a nevrátil sa pre svoje remdihy.
Upír mu svojou rýchlosťou nedovoľoval nikam ustúpiť.
Náhle mu preletela hlavou bláznivá myšlienka.Spomenul si na lekciu s Khru.Khru mu v tedy ukázal trik, ktorý ako mu sám povedal je veľmi nebezpečný a preto by sa mal používať iba v bezvýchodiskových situáciach.
Zdalo sa že táto situácia je jedna s tých viac bezvýchodiskových a preto sa rozhodol že zariskuje, pretože už aj tak nemal čo stratiť.
Počkal si kým upír dokončil útok pri ktorom jeden vykryl len čiastočne a pocítil ostrú bolesť na hrudi, kde sa mu objavil dlhý krvavý šrám.
Upír sa pousmial a pomaly ako by si to vychutnával sa chystal na konečný úder a to bola jeho jediná šanca.Prudko vyhodil meč smerom do hora.Prekvapený upír ako predpokladal začal sledovať dráhu meča a jeho oči sa od Lovca na chvíľu odtrhli a v tedy aj keď na pokraji síl kopol presne na hruď rozptýleného upíra.Upír pri dopade na jeho hruď vypúlil oči, pretože zacítil malé ostré strieborné ostne na podrážke Lovca druhej smrti.Preletel cez celú miestnosť, kde narazil na tvrdú stenu, kde ostal nehybne ležať.Lovec klesol od únavy na kolená, ale vedel že ešte nieje koniec, pretože upíri majú neskutočne rýchlu regeneráciu.
S príšernými bolesťami po celom tele sa postavil na nohy a ako kríval k omráčenému upírovi tiahol za sebou svoj zakrivený meč, ktorý špičkou škrabal o zem a vydával tak nepríjemný zvuk, ale jemu to bolo jedno, pretože už ani nevládal držať meč v ruke.
keď už bol na dva metre od upíra všimol si že vedľa neho leží akýsi malý obrázok akejsi ženy, ale nevenoval tomu pozornosť.
Dotackal sa až k upírovi a z posledných sil zdvihol meč nad hlavu.
V tej chvíli sa upírovi otvorili oči a skôr ako mohol seknúť sa mu okolo krku zovrela ruka upíra a zovrela mu hrdlo.
Meč mu vypadol z ruky, v pľúcach už nemal žiadny vzduch a už nemal ani chuť a ani silo vzdorovať.Upír sa postavil a zdvihol Lovca druhej smrti do vzduchu.
On tam len visel a čakal kedy to konečne skončí, kedy konečne prejde bolesť a príde smrť.
Ako tam visel a život z neho rýchlo odchádzal, padol mu pohľad na malý obrázok na zemi, kde bola vyobrazená krásna žena neskutočne podobná jeho mŕtvej milovanej Marion.Upír trochu povolil stisk a pozrel sa smerom, na obrázok.Ako upír povolil stisk prečistil sa mu zrak a on zbadal že na obrázku je naozaj Marion.Okamžite v ňom vybuchla vnútorná sila.Sila ktorú čerpal z lásky k Marion, teda skôr z premenenej lásky na nenávisť.
Tmavá miestnosť sa zrazu osvetlila svetlomodrým svetlom.Upír ho okamžite pustil s príšerným vreskom a kryl si spálenú ruku.
Cítil ako mu sila jednej myšlienky zaceľuje rany a do žíl a tela mu prúdi energia.
Chytil vystrašeného upíra pod krkom a zdvihol ho presne ako on pred chvíľou jeho.Zacítil spáleninu a cítil ako upír pomaly umiera.
"Kde je Marion ty odporná pijavica?" zahulákal na upíra.
Upír v hrozných bolestiach sa slabo usmial "Moju paní hľadať nemusíš smrteľník!Ona si ťa nájde sama!" upír stále s úsmevom zvrátil pomaly hlavu dozadu a ochabol lovcovi v ruke ako bábka.
Pustil druhýkrát zabitú mŕtvolu na zem a siahol po obrázku.Naozaj to bola ona, presne taká ako si ju pamätal pred desiatimi rokmi.
Nemohol tomu uveriť.Ako sa s ním môže osud tak kruto zahrávať?!
Zrazu zacítil blízku a intenzívnu prítomnosť.
Za ním sa ozval sladký ženský hlas.
Okamžite vedel komu patrí, aj nepriek tomu že ho naposledy počul pred viac ako desiatimi rokmi...
To be continued...
Vymyslený príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
kernoxermon
19. 1.januára 2009 16:05
dobre si to zamotal, očakávam buď tvrdý boj alebo, už nevime čo
Napíš svoj komentár