Znovu to spravil.. Zbytočné otázky pýtať sa prečo. No ja sa stále pýtam.. Sama seba aj keď dobre poznám odpoveď.
Nič nie je také aké chceme. Vždy nás niečo prekvapí. Ako keď si dieťa nájde v Kinderku malú hračku.
Všetko som to na začiatku zobrala s triezvou hlavou.. Samozrejme, že to človeka vnútorne trápi, ale nedala som to najavo. Teraz, čím sa viac snažím nesústrediť na to, tým viac ma to začína obmedzovať. Plno otázok, ktoré nechcem počuť a nie to ešte nane odpovedať. Plno vecí, ktoré bežne používam, všade kam sa pozriem.. Všade tam sa na mňa usmieva, mračí, prehovára ku mne. Sny ma zožierajú ešte viac. Noc čo noc sa ho pýtam prečo to spravil zase.. vždy sa mi vysmeje do tváre a odíde. Stále vidím na konci jeho chrbát a nie jeho peknú tvár. Možno je to už naozaj koniec. Možno som aj rada, ale stále dúfam v svetlo týchto dní. Prejde to? Prejde.. Ale kedy? Nevymysleli ešte liek na zlomené srdce? Niečo ako antibiotiká.. 7 dní ich budem pravidelne brať, až sa napokon odľúbim a budem spomínať s kamenným srdcom..
Všetko to bolo krásne, miestami až neuveritelné.. No všetko sa raz skončí.
Škoda.
Ale skončí to preto, aby prišlo niečo nové. Nie sme vždy s novými vecami spokojní, ale aspon z časti zabudneme na staré trápenia.
Povedať si, aby sme mali problémy 6 ročného decka? Pre neho sú jeho problémy tak isto vážne ako pre nás tie, čo prežívame teraz.
Hlavu hore veď život ide ďalej.. ale bez neho
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár