Osamelé dievčatko kráčalo ulicou. Hrozne ju vždy lákalo svetlo. Bola tma a jej zrak spočinul na každej pouličnej lampe. Na každom svietiacom obloku. Nechala sa pútať a priťahovať svetlom, nechala si vždy úplne oslepiť svoj zrak. Mala strach z tmy bez trošky svetla. Proste každý potrebuje svetlo. Svetlo, čo nás ubezpečí, že svet nieje len tmavý a zlý. Temný. Bezcitný. Ale že svet pozná aj nehu a lásku, ktorá tmu prežiari. A ona raz stretla živé svetlo. Zaľúbila sa. A neviem, čo ona bola preňho, pre samotné svetlo tak lákavé, že s ňou ostal a miloval ju. Dievčatko rozmýšľalo, ako môže toto svetlo využiť pre druhých. Zistila, že vždy, keď spolu robili niečo pre druhých, bolo to niečo pre deti. Deti lákalo svetlo tiež. Každá duša má v sebe kúsok dieťaťa, ktoré túži po svetle. Svetlo treba využiť pre týchto, aby sa o nich mohol Boh postarať Naše svetlo ich priláka, a Božie svetlo uzdraví.

To je sen malého dievčatka držiaceho v rukách najjasnejšie svetlo, aké mohlo nájsť.

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
smajdalf  13. 8. 2011 22:50
Keby tam ten boh nie je, aj dám hvízdicu...
2 
fotka
muflonica  15. 8. 2011 15:09
si neaký poverčivý alebo ako ťa nazvem On je tam strašne dôležitý v celom príbehu ktorý je btw skutočný
Napíš svoj komentár