Nikdy nezabudnem na deň, keď sme sa prvýkrát stretli. Bol som vtedy naivný a idealistický šestnásťročný chalan, s ustráchaným pohľadom a bledou pleťou. Ty si bol vtedy technický klenot, poriadne drahý, no kto by dokázal odolať Tvojmu lesku a tej očarujúcej vôni nového notebooku? S nostalgiou si spomínam, ako som prvýkrát otvoril v obývačke Tvoje veko a s chvejúcimi prstami som stlačil gombík na zapínanie. Bolo to nádherné, pozerať sa, ako sa Ti nesmierne dlho načítaval operačný systém, a potom antivírusový program. Ako som sa len zabával na vymýšľaní bláznivých hesiel pre administrátora. Ako som sa začudoval, keď si bol ochotný spustiť na sebe aj prvý diel Mafie. A aké bolo príjemné čakanie na to, aby sa na Tvoj hardvér načítala hra Port Royal II (medzitým som sa stihol osprchovať aj najesť).
Nikdy na Teba nezabudnem. Ty si so mnou bdel po nociach, keď som pracoval na ročníkových projektoch do školy. Na Tebe som naklepával SOČ-ku, Ty si so mnou robil rozpočty stavieb na ekonomiku, keď som nevedel myslieť na nič iné, iba na čísla a vzorce, Ty si sa musel dívať s pohoršením na to, ako veľa času strávim pri počítačových hrách (no myslím, že som sa nikdy nestal Tvojím otrokom, ba ani vtedy nie, keď som asi pred dvoma rokmi do Teba strčil ten zaujímavý fialový kábel a zapojil Ťa tak do internetovej siete).
No zažil som si s Tebou aj krušné chvíle. Pamätáš sa, ako som sa za Teba musel hanbiť, keď som Ťa vytiahol na letisku v Budapešti? Bol si tak nechutne veľký, ťažký, Tvoja batéria nič nevydržala a bol si jednoducho starý.
Druhá návšteva Cypru Ti rozhodne neprospela. Iróniou osudu si sa pobral na druhý virtuálny svet v ten deň, keď si mama kúpila počítač. No myslím si, že Paphos bol ideálnym miestom na posledné vydýchnutie.
Tvoju mŕtvolku som zobral domov (veď orgány máš ešte možno funkčné a obchod, z ktorého si kúpim nový počítač, možno bude ochotný zobrať Ťa). Keďže si už nefungoval, nemusel si sa pozerať, ako Tvoje miesto zaujal niekto Iný – nový, elegantný, tenký, ľahký, s HD rozlíšením, s Windows 7, ticho pracujúci a s neodolateľnou vôňou, ktorú si mal aj Ty, keď si bol nový. Možno bolo dobré, že si v tom čase už nefungoval – možno by si sa pokúšal so svojím sokom zápasiť o moju priazeň, no všetci traja vieme, že by si bol neúspešný.
Po niekoľkých dňoch som Ťa odniesol do spomínanej predajne a strelil za päťdesiat eur na súčiastky. Starý som vykopol a môžem sa láskať s novým. Dúfam, že sa nestanem jeho otrokom, tak, ako som sa nestal ani otrokom Tvojím.
O Tebe som vedel všetko. Dopredu som vedel, že sa Ti niečo nebude páčiť. Vycítil som, ktoré CD či DVD neprehráš a trpel som s Tebou, keď sa Ti pokazil kábel na nabíjanie. S mojim novým notebookom zatiaľ taký vzťah nemám. Obraciam sa k Tebe, môj nový priateľ. V prvé dni si sa len tak, z ničoho nič reštartovával, aktualizoval si sa aj celú hodinu, jednoducho, nedokázal som Ťa prinútiť, aby si robil to, čo som od Teba žiadal ja. Stále Ti celkom nerozumiem (a Windows sedmičke už vôbec nie). Robím preklepy, miesto ,,a" píšem ,,i", miesto úvodzoviek otáznik a uvádza ma do zúrivosti, keď Ti preskočí, len tak z ničoho nič kurzor a ja čosi píšem do iného riadku!
Verím však, že tieto príkoria a vzájomnú nedôveru nakoniec prekonáme a budeme dobrými spolupracovníkmi.
R. I. P. ACER ASPIRE 3630
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár