Toto leto som bol už po tretí raz na Cypre. A na moju veľkú radosť som neletel cez Budapešť (nakoľko po maďarsky neviem a Maďari rozprávajú po maďarsky, aj keď hovoria angličtinou), ale cez Prahu. A nakoľko som na odlet čakal šesť hodín (pôvodné lietadlo sa pokazilo, a keď prišlo náhradné, museli mu opraviť defekt), mohol som sa do sýtosti porozhliadať po Ruzyně a uvedomiť si, že letisko nie je iba miestom, kde pristávajú a odlietajú lietadlá, ale symbolom, ktorý skvele vystihuje modernú dobu.
Najprv vás chcem upokojiť. Nesúhlasím s autormi pamätnej tabule pri vstupe na terminál jeden, kde je letisko povýšené priam na chrám modernity (ak si na ten text správne spomínam). No napriek tomu poukazuje na to, ako táto doba funguje a pracuje.
Mám rád dobu, v ktorej žijeme (a snažím sa vyhýbať malichernej kritike, či nemiernemu zbožšťovaniu), a ktorú som mohol skúmať na letisku. Prechádzal som sa obrovskou halou a všímal som si, ako všade naokolo mňa blikajú obrazovky, upozorňujúce na odlety a prílety. A len čo si človek stihol všimnúť, aké destinácie Ruzyně ponúka, už sa nápisy prehupli do angličtiny, alebo naskočili nové, lebo niečo odletelo a niečo priletelo. Aké pôsobivé! Aj postmoderná doba a spoločnosť sú presýtené elektronikou, tak, ako letiská obrazovkami. Rovnako nás zaplavujú informácie, no kým ich stačí človek reflektovať a porozmýšľať nad nimi, už príde niečo nové. A spojitosť postmoderny s médiami ako informačnými prameňmi... Na to by nestačil ani samostatný blog, veď o tom sa dajú písať celé knihy a podrobné (a veľmi zaujímavé) štúdie.
Bol som hladný. Prepravná spoločnosť mi (podľa platného zákona) poskytla kupón na nákup jedla v hodnote 110 Kč. Ako som kráčal, po mojej pravej ruke sa skveli tie najnezdravšie fast foody, aké si len človek môže myslieť (no tešme sa, že nahradili sovietske bufety). No ak by sa na Ruzyně sčista-jasna zjavil nejaký Soviet z osemdesiatych rokov minulého storočia, začudoval by sa: načo je na tom letisku toľko fast foodov, keď sa v každom z nich človek aj tak nestihne najesť. Nebolo by rozumnejšie dať tu zo dvadsať bufetov (z označením bufet I až bufet X , kde by bol rovnaký výber?
Tento Soviet by pravdepodobne nemal ani poňatia o fungovaní modernej ekonomiky a modernej spoločnosti. Jej najvlastnejšie vyjadrenie je pluralizmus, globalizácia, ktorá nás učí pozerať sa na seba samých očami tých druhých. Symbolom toho je to kvantum fast foodov.
Na letisku dokáže človek vidieť svet priam z estachologického hľadiska. O štvrtej ráno ležím na studenej lavičke a snažím sa trochu si podriemať. Sedím unavený vláčením ťažkej príručnej batožiny a naľavo odo mňa sedí Aziat, napravo černoch. Vidíte židovku, ktorá sa na jednom rohu modlí s klasickou čiapočkou na hlave a na druhom rohu si koberček rozprestrel moslim.
To je ovzdušie tolerancie, v ktorom žijeme. Smutné je ale to, že ide o veľmi lacnú formu tolerancie, ktorá nám nedovolí navzájom sa obohatiť. Možno práve isté mierne napätie vedie k tým najväčším skokom v kultúre a myslení. Ktovie...
Tá židovka a ten moslim boli istým spôsobom zvláštny: modlili sa v preplnenej chodbe, kde sa iní náhlili k svojim bránami (nikomu nezavadzali, boli pritlačení ku stene). Jeden by povedal, prečo nešli do modlitebne. Ale modlitebňa na Ruzyně... Miestnosť veľkosti obývačky, bez okien a bez akejkoľvek dekorácie, v ktorej bolo naskladaných zo dvadsať stoličiek – neviem si predstaviť nevhodnejšie miesto na modlitbu. Viem, vedenie letiska sa snažilo ulahodiť všetkým náboženstvám, no obávam sa, že vyhlásením miesta, ktoré je antisakrálne, na miestnosť vhodnú ma modlitbu, nie je najlepšia cesta, ako zabezpečiť zmier medzi náboženstvami a vyznaniami. No asi nejaký čas ešte potrvá, kým na tento problém nájdeme správnu odpoveď.
Písal som, že letisko je estachologickým symbolom. To som trocha predimenzoval. Iste, stretávame sa tam zo všetkými možnými rasami, národmi, národnosťami, jazykmi a názormi, no nenastáva tu žiadna jednota. Cestujúci na letisku sú anonymnou a subjektivistickou masou bez nejakého spoločného bodu.
No predsa sa nad fenoménom letiska zamýšľam rád. A rád spomínam na chvíle strávené na Ruzyně.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár