Sakrálne narodenie
15. september. Slávnosť Sedembolestnej Panny Márie. Po omši vychádzajú veriaci z kostola, keď zrazu jedna dáma s bruškom začína rodiť. Chytila sa klopadla na bráne kostola a pomaly klesla na zem.
,,Prepánajána, veď ona rodí!" kričí jedna starká.
,,Zavolajte babicu!" vraví iná starká, zakorenená kdesi v päťdesiatych rokoch.
,,Zavolajte lekára!" kričal ktosi iný.
,,Povolajte národnú gardu!" poradil zas ktosi, kým sa v bráne kostola nezjavil kňaz, ktorý počul hluk. Ornát si už vyzliekol, no stále mal na sebe sutanu.
Zočil na zemi rodičku, ktorú dokonca poznal.
,,Eva, už je to tu?" opýtal sa jej, značne zarazený.
,,Áno." riekla a zmraštila spotenú tvár od bolesti.
,,Kde je Peter?" opýtal sa kňaz a nepochybne mal na mysli budúceho otecka.
,,V prá-prá-prá-prácííí!" riekla Eva vo veľkých bolestiach.
Duchovný otec prikývol, a hneď bol pri nastávajúcej mamičke s autom. Ostatní pred kostolom mu pomohli ju naložiť na zadné sedadlo a leteli do pôrodnice. No veriaci šomrali, načo tehotná ženská liezla do kostola v deviatom mesiaci, navyše bez manžela.
Asi o hodinu a pol sedel duchovný na chodbe pôrodnice medzi oteckami a každý si ho podozrievavo premeriaval, nakoľko mal na sebe sutanu a pod krkom mu svietil kolárik.
Videl prichádzať po chodbe zdravotnú sestričku, ktorá bola pri Evinom pôrode. Vyskočil zo stoličky a pýtal si od nej informácie.
,,Gratulujem, ehm, otče, stali ste sa oteckom krásnej a zdravej dcérky." vravela ona a premýšľala, prečo sa taká mladá a krásna žena dala dokopy so starým kňazom.
,,Ja nie som otec!" bránil sa on. ,,Budem krstným otcom a krstiteľom zároveň, no biologický otec je teraz v práci."
,,Prepáčte, mea culpa." ospravedlnila sa.
,,To je v poriadku." usmial sa duchovný. ,,Idem radšej zavolať skutočnému otcovi."
A odkráčal preč, k najbližšiemu telefónnemu automatu (príbeh je situovaný do obdobia spred mobilovej revolúcie). Verte či neverte, do týždňa mal už arcibiskup na stole minimálne tucet sťažností na neho, že porušil celibát.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár