Psyché verzus Afrodita

A ostala ležať ako mŕtva, na polceste od podsvetia k životu...

Zlosť matky bola porovnateľná iba s pobúrením syna a jeho túžby po spravodlivosti. Nemohli inak a obaja, Afrodita i Eros svoj spor predostreli múdremu Diovi, otcovi bohov.

,,Zobral si za ženu obyčajnú ľudskú bytosť, smrteľníčku, ktorá sa necháva oslovovať a zvelebovať, akoby aj ona pila božský nektár!"
,,Je krajšia a cnostnejšia ako všetky olympské bohyne."
,,Je len človek!"
,,Jej srdce ju vynieslo na roveň nám."
,,Je mojou nepriateľkou, lebo ľudia začali zvelebovať ju, nie mňa. Ak si už chcel smrteľníčku, mal si si nájsť nejakú lacnú cundru."
,,Ako môžeš Psyché porovnávať s nehanebnicami?!"

,,DOSŤ!!!" vykríkol Zeus a na zemi zarachotilo tucet bleskov. ,,Vari ste sa prišli do môjho domu hádať?!"

,,Nie, otče, len ťa prosím, aby si môjmu synovi vyhovoril to ľudské dievča. Má s ňou len trápenie." vravela Diovi bohyňa lásky.
,,Matka ju temer zabila, hoci ona statočne vyplnila všetky úlohy, ktoré jej zadala a znova si zaslúžila moju lásku." dôvodil Eros.
,,Už ťa raz sklamala, urobí to znova."
,,Naviedli ju sestry. A aj my, bohovia často podľahneme slabosti, nieto ešte ľudia."

A ostala ležať ako mŕtva, na polceste od podsvetia k životu...

Zeus si trpezlivo vypočul obe stránky a ihneď sa rozhodol. Poslal svojho vnuka, Erosa, von, aby sa mohol s Afroditou pozhovárať.

,,Dcéra, dávam za pravdu Erosovi. Jeho láska k tej deve nie je len pobláznením, ale pevným rozhodnutím, vyskúšaným ohňom nevery a zrady. Má právo na svoju lásku. A zo Psyché urobíme nesmrteľnú."
,,ČOŽE?!" zvolala neveriacky Afrodita. ,,Otec, ty predsa trestáš opovážlivosť ľudí, ktorí sa snažia vyrovnať nám, bohom. Pamätáš, že Bellerofontesa si potrestal, keď sa snažil na Pegasovi vyletieť až na Olymp? A tej fľandre chceš dať ty sám piť božský nektár?"

A ostala ležať ako mŕtva, na polceste od podsvetia k životu...

Zeus si vzdychol a usmial sa. Asi to bude musieť svojej hlúpučkej dcére vysvetliť. Vstal zo svojho trónu, chytil Afroditu pod rameno a odviedol ju k svojmu čarovnému zrkadlu. Dotkol sa ho. Zrkadlo sa zaligotalo a ukázala sa v ňom socha, ktorá predstavovala Afroditu.

,,Vidíš, dcérenka, takto si ťa predstavujú ľudia." vravel, kým sa obaja pozerali na krásnu ženu, ktorá stála trocha nakrivo, odetá len tunikou okolo pása, s hlavou naklonenou, s nežným výrazom, nádhernou ako mesiac v splne.

,,Som predsa krásna." usmiala sa ona.
,,Áno, krásna, ale Psyché je krajšia." podotkol Zeus. ,,A naviac, ona má ruky, nie ako tvoja socha. Ona dokáže nielen prijímať objatia, ale ich aj dávať. Brať a dávať, dávať a brať. Ona je zosobnením skutočnej lásky. No ty poznáš len oheň vášne, ktorá po čase strávi aj krásu, aj mladosť, aj samotného človeka. Musíš uznať, že Eros bez Psyché je nič, že telesná rozkoš bez skutočnej lásky je nič. Rozumela si?"

,,Áno, otče." prikývla a sklonila hlavu. Čím to je, že hoci spoznáme pravdu, nedokážeme ju prijať? Prečo musíme večne lipnúť len na svojom názore, ak nám spôsobuje utrpenie? Prečo tak radi odolávame spasiteľnému napomenutiu?

A ostala ležať ako mŕtva, na polceste od podsvetia k životu...

No nie dlho. Zeus zavolal Hermesa a prikázal mu, aby priviedol Psyché zo Zeme na Olymp. Kým bol preč, zavolal Erosa. Uspal ho a uložil do matkinho paláca. Sám Zeus sa postaral o Psyché, ktorá bola stále ako bez života. A keď sa jej konečne zahojili všetky rany, uložil ju vedľa Erosa. Obaja sa zobudili a padli si do náručia.

Hoci Eros a Psyché boli manželmi už dávno, svadobná hostina na Olympe sa slávila až teraz. Podával sa na nej nektár, nápoj bohov. Pila ho i Psyché a stala sa nesmrteľnou. No nepodal jej ju Zeus, ale (na jeho príkaz) samotná Afrodita.

Pamätaj: Eros bez Psyché je nič; telesná rozkoš bez skutočnej lásky je nič.

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu