Jej sestry už dávno našli svojich manželov. Len ona nie. Prečo ona nemôže nijakého muža obšťastniť svojou láskou? Princovia, králi, kniežatá a najväčší boháči jej prinášajú krásne dary, skvostné rúcha, šperky, no nik ju nepopýta o ruku. Prečo ju len bohovia potrestali takou krásou?
Stála na okraji rokliny...
Obzrela sa za seba. Stáli tam jej sestry a švagrovia, všetci odetí do čierneho odevu a mali uplakané tváre, rovnako, ako jej kráľovský otec a matka. Trochu obďaleč boli poprední občania krajiny. Niektorí prejavovali úprimný smútok, no niektorí, najmä ženy, sa tešili. V ich očiach horela nenávisť voči tej krásnej panne, ktorej sa nikdy nemohli rovnať, hoci by sa ich odev jagal drahokamami, zlatom a striebrom.
Stála na okraji rokliny...
Prečo musí ona trpieť? Veď ona si o to neprosila, aby jej prinášali v chrámoch Afrodity obety ako božstvu. Nechcela, aby sa klaňali jej sochám a zanedbávali Afroditin kult. A kto by nechcel byť bohom? Kto nemá v sebe tú absurdnú túžbu, najstarší zo všetkých pokušení?
Stála na okraji rokliny...
Má sa skutočne vrhnúť dole? Čo tam videla? Holé skaly. Aký manžel, ktorý nebude človekom, tu pre ňu príde? Ten skok do neznáma sa rovnal samovražde. Tak prečo necítila, že by sa pred ňou otváral pažerák smrti zo svojim pekelným dychom?
Stála na okraji rokliny...
,,Neboj sa, Psyché, len sa pokojne vrhni dole. Chytím ťa." počula v jemnom tichom vánku milý hlas.
,,Kto si?" opýtala sa ticho.
,,Som Zefyr, sluha svojho pána. Tvojho budúceho manžela. Skoč, chytím ťa a odnesiem do tvojho nového domova. Ak nedôveruješ mne, dôveruj môjmu Pánovi."
,,Ako mu mám veriť?" protirečila mu Psyché. ,,Chce si ma vziať za manželku, preto mi radí, aby som sa vrhla z úbočia rokliny! Čo to máš za krutého pána?!"
,,Psyché, nič nie je také, ako sa zdá byť." vravel jej pokojne Zefyr. ,,I keby si sa vzoprela a začala môjho pána nenávidieť, môžeš od neho utiecť, no ku komu prídeš? Zase sa len jemu budeš môcť vrhnúť do náručia s oddanosťou. Skoč. A čaká ťa raj."
Stála na okraji rokliny...
Pozrela sa na dno. Skočiť bolo rovnaké bláznovstvo, ako neskočiť. Venovala ešte jeden pohľad svojej rodine, svojej mynulosti a rozhodla sa.
,,Dôverujem Ti, môj drahý neznámy!" zvolala sa spravila osudný krok.
Stála na okraji rokliny...
No už nestojí. Vrhla sa dole, a teraz ju Zefyr nesie do vyšších sfér, aby poznala lásku. Do domu svojho pána.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár