ZÁMENA PORADIA
Blížil sa večer. Nálada naokolo sa stupňovala. Čoraz viac bolo počuť treskot zábavnej pyrotechniky, smiech, dobrú náladu. Nový rok predsa neprichádza každý deň. Kostolné veže vyzváňali a zvolávali podvečer veriacich, aby sa prišli poďakovať Pánovi času za uplynulých tristo štyridsaťpäť dní.
Ale v dome na St. Mary Mead Street 8 nálada nestúpala, skôr klesla pod bod mrazu. Martin s kamennou tvárou stál už niekoľko hodín pred kozubom a pozeral sa na praskajúce plamene. Betty Brownhillová si šla ľahnúť, lebo tvrdila, že po večeri John ešte čosi robil a ona sa nevyspala, no a jej manžel vo vstupnej hale počúval rozhlas a premýšľal. Služobníctvo pripravovalo niečo na večeru. A Amadeus s Christianom? Už po asi stokrát stáli v Emilynej izbe a dívali sa na obrys tela, ktorý bol nakreslený na podlahe.
Amadeus sa prechádzal po miestnosti a vracal sa k osudnej noci v mysli stále dookola a dookola. Zabudol na okolitý svet, na Starý rok, na služby Božie v neďalekom evanjelickom kostole, na ktorých sa iste zúčastnili jeho mama, otec i sestrička a márne ho hľadajú medzi prítomnými.
„Sme tu už dosť dlho a zatiaľ som prišiel len na to, že po objavení tela bolo okno zavreté a po smrti slečny Helen otvorené. No to nám figu pomôže.“ zlostil sa Amadeus.
„Ale nie tak celkom.“ tešil ho Christian. „Vieme, že dvere nebuchli prievanom, ako sa domnievala Lisa, ale skutočne tu musel niekto po Heleninej vražde vbehnúť.“
„Alebo ho otvorila Lisa, keď hľadala utekajúceho, no zabudla na to. A dvere buchli, pretože... Neviem.“
Otočil sa vyšli z izby a začali schádzať po schodoch.
„Čosi mi uniká, Christian, viem to.“ vravel. „Mám isté podozrenia. No bez posledného kúska skladačky nie sú o nič pravdepodobnejšie, ako slová pani McDonaldovej o mŕtvej vrahyni.“
„Teda aj ty uveríš, že vraždil zombie?“ uškrnul sa Christian.
„Nie... Neviem. Jediný, kto mohol zabiť Helen, bola skutočne Emily. Ostatní sme predsa boli tu, dole. Ale ako, keď bola mŕtva. Alebo nebola?“
„Bola.“ povedal Christian. „Sám si ju videl. Nemala ani pulz. Iste bola bez života, a to dosť dlhú dobu, veď bola bledá. Ozaj, zopakuj tú tézu o vrahovi Emily, porozmýšľame o nej ešte raz.“
„Nie, nemôže byť správna.“ pokrútil hlavou Amadeus. „Martin predsa hovoril, že nikto v noci neschádzal dole, ani nevychádzal hore. A verím mu. Pozri, neodvolal svoje tvrdenie o vŕzgajúcom schode a parketoch ani vtedy, keď išlo o jeho rodičov. Ak by tak spravil, predsa by len mohol Paula zneistiť a rozšíriť okruh možných páchateľov.“
Boli vo vstupnej hale, kde bol len pán Brownhill, počúval rozhlas a nič naokolo si nevšímal. Amadeus a Christian sa postavili k oknu a ticho sa zhovárali vo svojej materčine. Naraz sa Christian zasmial a povedal:
„Pozri sa, Amadeus, na tých bláznivých Američanov. Čo vystrájajú.“
Amadeus sa zadíval von oblokom. Na ceste oproti domu stáli pekne za sebou dve autá. Do jedného vošiel muž, do druhého žena, ktorí bývali naproti. Obaja naštartovali. Muž vyšiel na cestu, žena takisto. Potom ona zaparkovala tam, kde až dosiaľ stálo mužovo auto a on zaparkoval na jej miesto.
„Hm. Vymenili si miesto.“ utrúsil Christian.
„Od dobroty nevedia, čo majú robiť.“ okomentoval to Amadeus a díval sa na oboch, ako vyšli z áut a rehocú sa ako blázni. Tu sa zarazil. Obrátil sa a začal si palcom a ukazovákom prechádzať po brade.
„Čo sa deje?“ opýtal sa Christian.
„Zopakuj svoje posledné slová.“ požiadal ho Amadeus. Sklá dioptrických okuliarov sa mu leskli nedočkavosťou.
„Povedal som len, že si tí dvaja vymenili miesto.“ nechápal Christian. „Ale čo...“
„Áno, vymenili si miesto.“ prerušil ho Amadeus a myseľ mu pracovala tak, že z nej takmer vychádza dym. „Tiež sa dá povedať, že si zamenili poradie.“
„No, áno, v širokej podstate, len logicky je to trošku nesprávne. Boli tam len dve autá a záleží na tom, z ktorého konca sa na to dívaš.“
„Tak je, Christian, áno, tak je!“ volal víťazoslávne Amadeus, až sa pán Brownhill obzrel.
„Deje sa niečo, pán Fürstburg?“ opýtal sa ho.
„Áno, deje, deje. Radšej choďte zobudiť svoju manželku, pane, a potom bude treba, aby ste sa zhromaždili v jedálni. Vyriešil som totižto prípad.“
Pán Brownhill, v tvári celý zmätený, sa ponáhľal do svojej izby. Potom sa Christian pozrel na Amadea, žiariaceho šťastím a opýtal sa ho:
„Na čo si prišiel, Amadeus?“
„Na všetko si prišiel ty, Christian, vďaka ti.“ vysvetľoval. „Ide o to, ako sa na to pozrieme. Mohli sme povedať, že prvé auto si zamenilo miesto s druhým, alebo druhé s prvým.“
„No... Áno, záleží od toho, ktoré berieme ako prvé.“
„Teda: od toho, ako na vec hľadíme. A my sme sa na obe vraždy pozerali zle. Oni sú v podstate úplne jednoduché, no musíme sa na to pozerať inak. Nie je dôležité, kto mohol vraždu spáchať, ale kto mal motív. Možností je mnoho. Aj ty by si teraz mohol zabiť mňa a zvaliť to na kohosi iného. No máš dôvod ma zabiť? Nie. No kto má motív, vytvorí si aj príležitosť.“
„Ak mi nevysvetlíš, o čom to hovoríš, tak sa možno stane čoskoro ďalšia vražda.“ nástojil Christian.
„Štyri vraždy hádam stačia, nie?“
„Hm... Štyri?“
„Postupnosť zločinu pri tomto prípade je oveľa dlhšia, ako si myslíme.“ vysvetľoval Amadeus. „No teraz, prosím ťa, povedz Martinovi, že jeho rodičia sú nevinní. Nech ide k susedom a zavolá sem Paula aj s McDonaldovcami. Je načase, aby pravda vyšla najavo.“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár