Ostantné sirôtčatá sa veselo naháňajú po dvore, navzájom si potajme zverujú triky ako nenápadne prekĺznuť cez plot či upútať pozornosť a popritom okradnúť obeť o to, čo by im, staršie siroty, za normálnych okolností odmietli požičať. Kričia a krčia sa, smiech ich hádže do bizadrných póz. Že nemajú rodičov? To pre ne nie je veľká vec. Sám svet sa ich totiž zastane. Predsa sa učia ako prežit od útleho bľaboľaťa. A ak prišli do centra duchovného rozvoja neskôr tak až odkedy nastúpili. Život s rodičmi zväčša neposkytne tie najlepšie ukážky prepichového prežitia na ulici.
Majú iné rysy.. Ona má iné rysy. Úbohá smutná sirota čo tak skoro zatrpkla. Jej spolubývajúci z temného kúta izby kde čas razom zastane a reč sa zmení v plač a plač v poznanie. Tuho spia. Ona však bdie. Každú noc sa stáva svedkom premeny ich tvári. Predstavuje si ako budú asi vyzerať v dospelosti. Už teraz sa z jemných rysov stávajú ostré až panovačné. Každé ráno sa pozorujú v zrkadlách toaliet s ostrejšími tesákmi a vyrysovanejším obočím. No pre ňu sa akoby zlievajú do neurčitého celku rozpitosti. Tváre budúcich alkoholikov, zlodejov či násilníkov? V tieni jej smútku trónia na destkých postieľkach a sebaisto metamorfujú.. Vie že ich koniec nebude z kráľovstva Šťasteny ktorá pre nich nestojí v očakávaní za rohom s roztvorenou náručou.
Ešte je v ústave nová, ináč by prenemu spolubývajúcich tak ľahko nepostrehla. Je tvrdohlavá. Jej rodičia boli múdri a viedli ju dobre. Priveľa si všíma.. Snaži sa stavať sa za svoje právo o ktorom je presvedčená. Koľko jej vydrží tento vzdor? Pomaly začína strácať prehľad. Túži sa smiať a radovať. Hľadá správny prístup no nenachádza.. Siaha po možnosti B a v malom kufríku čo si so sebou doniesla hľadá tú pravú tvár. No tam sa žiadna iná tvár ako jej každodenná nenachádza. Od vychovávateľky si pýta farbičky a tupé nožnice. Púšťa sa do veľkého projekutu ktorý jej pri klasickom prístupe vedenia vydrží aj celý život. Vytvorila ju. Je hotová! Správna tváč čo si nasádza ako masku cez svoju vlastnú, úprimnú detskú ale príliž hĺbavú a hmlistú. V snahe začleniť sa do kolektívu.. Oklamať okoloidúcich. Jedni milí a nápomocní, však príliž obyčajní ktorí sa pred mňou a jej novou tvárou pomaly rozplývajú. Tí druhí zas jasne identifikovateľný polohou a obrysmi tela zvieracími črtami jej nového sveta. Jeden ako druhý čistý lokot podhý hukot a klam.
Nový svet jej leží pri nohách transformácia ukončená, stala sa jednou z nich. Črty spolubývajúcich sa prestali po nociach premieňať. Už začala pokojne spávať. Je totiž jednou z nich. Je ich.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár