Život

Bol raz chalan a bolo dievča.
Ona dokonalá, kúsok vyššia a bola by modelka.
On svojský, nie modelka.
Stretli sa tam, kde sa chodí keď nevieš ako a kade.
Ani ho len nenapadlo keď písal jej meno,
že sa mu práve začal meniť život.
Spočiatku sa obchádzali, on len pokukoval,
ona hľadala cestu a pozerala len pod nohy.
Raz sa stretli. Náhodou.
Ostali sami pri cige a tak sa začali spolu rozprávať.
Nepatrí sa fajčiť s niekym potichu.
Nebola len pekná, bola aj múdra a záhadná.
A on na ňu tiež spravil dojem.
On sa čudoval ako.

Odvtedy začali viac vyhľadávať seba a zamilovávali sa.
Boli spolu šťastní zakiaľ boli tam, kde boli.

Raz, keď sa zazdalo že dievča cestu vie,
povedali jej že môže ísť.Ísť tou cestou.
Potom boli spolu už častejšie, hurá žiadne obmedzenia.
Presťahovali sa do veľkého mesta a všetko sa javilo ok.
Lenže záhadné dievča malo záhadné myšlienky
a malo rado Štastie, bolo na ňom závislé viac a viac a zas.
Chalan jej vravel,nehľadaj Štastie,stratíš cestu.
On Šťastie nepotreboval, tak ho ani nechápal.
Mal radšej utekať..
Lenže nie,chcel pomáhať chápať ostať.
Tak si raz zohnal Šťastie a pochopil. Pochopil veci s dievčaťom.
Potom boli Šťastní a šťastní spolu.
Len on chápal, že Šťastie nie je dobré. Tak ho prestal hľadať,
donútil dievča nech aj ona zabudne na Šťastie
a ide zas hľadať stratenú cestu.

A zas to bolo dobré.
Dievča sa vrátilo, Šťastie nepotrebovalo
opäť boli len pre seba.V nej začalo rásť šťastie,
teraz iné.
Malé šťastie. Veľká radosť,
dokedy..

V byte stôl stoličky posteľ. Na nej dievča
sedí v krvi..plače.
On sedí v rohu, hrdlo zovreté plakať sa mu nedá,chce.
Nik nič nezmení, toto nie, toto sa nedá meniť.

Ďalej žili, boli, lenže už nie takí ako predtým.

Zvoní mu telefón, volá ona, zdvihne, desí sa.
Ona rozpráva čudné veci čudnou rečou!
V strachu letí autom, skoro sa zabije, beží po schodoch
otvára dvere, volá sanitku, pomáha. Veď to vie,
stláča hrudník, dýcha za ňu, vždy bol ochotný
za ňu aj dýchať..ale nie takto...

Záchranári berú dievča preč. Chlapca nie..vraj by zavadzal,
vraj má volať za hodinu, dve..Zametá lieky po podlahe,
zdvihne fľašu, hodí o stenu.
Zametá črepy zo zeme..Zúfalstvo navôkol, zúfalstvo v ňom.
Nikam nevolá, ide tam chce ju vidieť..
Bohužiaľ..
Je nám ľúto..orgány..blabla zlyhanie blablabla abla bla
nevníma reč..nevníma nič..schúlený plače.Na zemi.
Pri nejakých dverách na nejakej chodbe
v nejakej budove..Vo veľkom meste,zrazu sám.

Chlapec hľadá Šťastie, hľadá v ňom ju, Šťastie ho otupí,
nič necíti a je rád. Len Šťastie nikam nevedie, a chlapec
začne strácať cestu..ju..seba..všetko.

 Blog

13 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu