že rozprestrieš krídla a niečo dokážeš
po pár dňoch entuziazmus stratíš
a svojmu egu, do budúcna,
už radšej nič zbytočne nerozkážeš
Sklamaný zo svojej existencie
hľadáš svoje miesto v tomto svete
Svoje pocity, vkladáš do klávesnice
s nádejou pokojného vrúcna,
avšak končíš pri prvej vete
Kričíš, v miestnosti je úplne mdlo
ruky opreté o chladnú stenu
hlavu dvíhaš nahor, bezducho
Chladná, no pritom vzácna,
odraz a v ňom plačúce zrkadlo.
Báseň
Komentuj
4 komenty k blogu
1
mixelle
26. 5.mája 2014 09:57
aj ja som v poslednej dobre demotivovaná .. celkom dobre si to. Keď som si to prečítala, tak už to aspoň nemusím písať ja
Napíš svoj komentár