Asi nikdy nemávam takú spontánnu radosť, ako keď vidím temných odtieňov mraky v popredí naznačeného slnka a vlasy mi drzo dezintegruje nestudený vietor. Ktorý raz fúka sprava, raz dola a potom doľavahore diagonálne v priestore. A ak aj prídu krúpy alebo silná búrka, vlastne zmoknem celkom rada, pretože zmoknú aj tak všetci.
Nemám rada dlhé teplá, ani zastavaný rad zimných dní, kedy slnko zatajuje svoju existenciu a ja nemám energiu ani vstávať.
Aprílové počasie je neuveriteľne emociálne, tak, ako ja neviem byť. Z ničoho nič vyjadrí svoj hnev, vyplače sa, zatrieska, zablýska, pohrozí, vyčistí ulice a potom sa zase hneď smeje. Vtedy sa viem uvoľniť, vtedy to viem prežívať s ním, to vyjadrenie produkuje energiu a prežiť si to spolu s ním ma oslobodzuje.
Užívam si zvuk jemne pravidelne poklepkávajúcej šnúrky od žalúzií pod vplyvom otvorených okien, ktorá znenazdajky vyletí von a priškrtí sa do zrazu zatresnutého okna.
Veľký rachot a následný pokoj.
Tieto rýchle zmeny - usmievam sa.

 Denník
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár