Po rozdelení do tried, keď prváci už vedeli aspoň ako vyzerajú ich spolužiaci a triedny boli pokojnejší, no stále s pocitom, že stratili svoju partiu a už žiadnu mať nebudú. O necelý mesiac však bolo všetko inak. Táto trieda prekvapila práve tým, ako si dokázali porozumieť a bola z nich jedna veľká partia. Ako to vo veľkej skupine zvykne byť, aj tu boli jedinci, ktorí sa nemali až tak radi, ale i napriek tomu sa dokázali dohodnúť. Táto trieda ani potom neprestala prekvapovať. Prekvapili aj dochádzkou, či prospechom.
Čas plynul a prišlo prvé väčšie rozhodovanie. Trieda nesklamala. Všetci sa dohodli a šlo sa na tri dni na výlet. Vôbec tam nebolo kto vie ako dobre, ale boli spolu a dokázali sa aj tak zabaviť. Práve tam na výlete vzniklo veľa kamarátstiev. Trieda si bola znovu o niečo bližšia. No prišli prázdniny. Cez tie sa kamarátstva buď umocňovali, alebo nanešťastie aj vytrácali.
Prišiel september. Akoby ubehol oveľa dlhší čas odo dňa, kedy mnoho vtedajších prváčikov v očakávaní a strachu vchádzalo do svojej triedy.
Teraz v druhom ročníku v septembri sa pomaly znova prispôsobovali škole. Začínali sa učiť. Rozprávali si zážitky a všetko bolo fajn. A práve vtedy. V septembri prišiel akoby koniec veľkej prekvapivej triede. Prišlo rozhodovanie o stužkovej. Druháci sa mali dohodnúť. A tu nastal kameň úrazu. Teraz sa zdalo, že všetko to, čím boli výnimoční zmizne. A najhoršie bolo, že dovtedy jedna veľká partia sa rozdelila na tábory skôr než si kto myslel. Jeden večer, ktorý mali stráviť spolu a oslavovať znamenal koniec povestnej triede.
Tak Gečka prečo?
Je to možné?
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár